Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Top stredoškoláci v ekonómii: Chcú Slovensku lepšie rozumieť

13.05.2018, 17:14 | Ján Záborský | Michal Lehuta | © 2018 News and Media Holding

Kto prišiel s teóriou marginálnej užitočnosti? Stačí jedno meno z troch. Ako sa volá vynález, ktorý stonásobne zlacnil prepravu a umožnil rozmach globálneho obchodu? Otázky z Ekonomickej olympiády dajú zabrať aj vysokoškolsky vzdelanému ekonómovi, nieto stredoškolákovi. Kým v novej aule Ekonomickej univerzity ústne odpovedalo desať celoslovensky najúspešnejších gymnazistov, zvyšok z najlepšej päťdesiatky si medzičasom krátil čas odpoveďami na otázky podobné tým z úvodu.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Použi rozum

Na všetky otázky nakoniec poznal niekto správnu odpoveď. (Kto to potrebuje vedieť, tak marginálnu užitočnosť opísal Rakúšan Carl Menger, Francúz Léon Walras a Angličan William Stanley Jevons. A tým prevratným vynálezom je obyčajný prepravný kontajner, ktorý urýchlil nakladanie a prekladanie tovaru.)

Viac než štyri tisícky

Dostať sa medzi prvú päťdesiatku vôbec nebolo ľahké. Do tohtoročného vôbec prvého kola Ekonomickej olympiády sa prihlásilo štyritisíc študentov z celého Slovenska. „Keď sme to spúšťali, čakali sme, že sa ich prihlási tak päťsto,“ spomína Richard Ďurana z INESS, ktorý súťaž organizoval. Optimistické odhady hovorili o tisícke. Štyri tisícky boli totálnym prekvapením.

V najlepšej päťdesiatke sa umiestnili žiaci z celého Slovenska. Kto by čakal masovú prevahu Bratislavy, bol by prekvapený. V prvej päťdesiatke bola podobne silná Trnava, Žilina či Nové Zámky.

Potešilo aj rovnomerné rozloženie mužského a ženského zastúpenia. Najviac však prekvapovali veľmi dobré znalosti. Olympiáda sa pritom dotýkala všetkých oblastí: od histórie cez makroekonómiu po praktické vedomosti. (Kto chce, môže si písomný test vyskúšať)

Neprehliadnite

Do cudziny

Ján Šebo z bystrickej Univerzity Mateja Bela, jeden z členov komisie, zhodnotil úroveň znalostí finálnej desiatky len slovom „nenormálne“. Exšéf Slovenskej sporiteľne Štefan Máj zasa ocenil rozhľad a skvelú úroveň ústneho vystupovania.

Hlavné sklamanie? „Prakticky každý jeden z nich chce zo Slovenska odísť, no hádam sa po doštudovaní vrátia,“ hovorí ekonóm INESS Juraj Karpiš. Študovať v cudzine, najpravdepodobnejšie v Anglicku, chce i víťaz Tobiáš Winczer z bratislavského gymnázia pre nadané deti.

„Som si pomerne istý tým, že na Slovensku študovať nechcem. Ale či sa vrátim, to si teraz netrúfam povedať. Verím, že raz áno,“ hovorí. Dodáva, že nechce, aby to vyznelo negatívne, lebo to ani tak nevníma: „Chcem odísť preto, aby som zistil, ako by Slovensko mohlo vyzerať.“

Podobné plány má väčšina finalistov. „Chcem skúsiť univerzitu v New Yorku, čo, samozrejme, neznamená, že sa tam aj dostanem,“ hovorí Ivana zo Žiliny.

Zdroj: Miroslava Spodniaková

Hľadajú komunitu

„Chceli sme si porovnať, na akej kvalitatívnej úrovni vlastne učíme ekonómiu,” vysvetľuje dôvod účasti na súťaži učiteľka z gymnázia v Liptovskom Mikuláši. Na budúci rok sa chce prihlásiť znovu a odporúča to aj ostatným učiteľom. Náročnosť testov nakoniec viedla k tomu, že prorektorka Ekonomickej univerzity Zuzana Juhászová ponúkla úspešným riešiteľom možnosť prísť na školu bez prijímacích pohovorov.

Motivácie žiakov boli rôzne. Miriama z gymnázia v Sučanoch prehrala stávku, a tak sa zúčastnila na krajskom kole viac-menej náhodou. Nakoniec skončila na siedmom mieste. „Na budúci rok sa plánujem viac pripravovať,“ hovorí.

Prevládal však záujem o svet, zvedavosť a túžba chápať veci a dianie. A tiež snaha spoznať ľudí, ktorí majú rovnaký záujem. „S mojimi spolužiakmi sa o ekonomickom dianí baviť nedá, nezaujíma ich to,“ sťažuje sa jedna z finalistiek.

Aj víťaz T. Winczer hovorí o podobnom probléme: „O ekonómii veľa čítam, študujem vo voľnom čase, ale nemám nejakú komunitu, ktorá by mi umožňovala sa o ekonómii porozprávať na vyššej úrovni. Napriek tomu, že mám spolužiakov, ktorí chodia na ekonomický seminár.“ Počas prestávok na Ekonomickej olympiáde spoznal veľa ľudí s podobnými záujmami: „Boli to neuveriteľne plodné rozhovory, aké nemávam často.“

Pokračovanie článku - stránka 1 z 3
Pokračovanie článku na ďalšej stránke
  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Použi rozum

Tagy ekonómia, Použi rozum

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.