Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Stavbári sú dobre rozbehnutí, brzdí ich infraštruktúra

Stavebná produkcia dosiahla vlani bezmála 5,2 miliardy eur a medziročne sa zvýšila o 2,9 percenta po zohľadnení cenových zmien. Zatiaľ sú to len predbežné výsledky, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR. Rok stačil stavbárom na to, aby výkony opäť vytiahli nad hodnotu päť miliárd eur.

24.05.2018, 13:04 | Katarína Šebejová | © 2018 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Avšak až po započítaní prác v zahraničí za 230 miliónov eur, ktoré boli medziročne nižšie až o 13,2 percenta. Na stavebnej produkcii však majú malý podiel, ktorý klesol pod päť percent. V domácej produkcii zostali dominantné nebytové budovy. Prestavané práce za vyše dve miliardy eur im priniesli 40-percentný podiel v štruktúre minuloročných výkonov. Na inžinierske stavby pripadlo vyše 31 percent a po tom, ako dynamicky stúpli nad 1,6 miliardy, sa ich podiel mierne zvýšil práve na úkor nebytových.

Sedem percent HDP

Na byty pripadol rovnaký diel produkcie ako predvlani – necelých 24 percent. Prestavaný objem 1,2 miliardy eur však narástol až o 77 miliónov. Priniesla ho nová výstavba, na ktorú pripadlo vyše 60 percent výkonov. Pomalšou dynamikou rástli práce na nových inžinierskych stavbách, ktoré mali hodnotu bezmála 1,4 miliardy eur a absolútny nárast dvojnásobne vyšší ako byty. V tomto segmente na opravy a údržbu však pripadlo len 14 percent, hoci na rozdiel od bytov dynamicky rástla. Nové nebytové budovy zostali takmer na úrovni predvlaňajšieho roka s prestavaným objemom vyše 1,3 miliardy eur.

Neprehliadnite

Výkony nadviazané na domáci dopyt sú pre stavbárov kľúčové, preto je pozitívne, že stavebná produkcia v tuzemsku vlani medziročne vzrástla nad 4,9 miliardy eur, teda o 3,8 percenta. V jej štruktúre pripadlo vyše 70 percent na novú výstavbu, modernizácie a rekonštrukcie a hodnota prác sa šplhala k tri a pol miliarde eur. Medziročne stúpla bezmála o päť percent. Z opráv a údržby vzišla menšia časť výkonov v hodnote takmer 1,4 miliardy eur.

Hrubý domáci produkt v stavebníctve presiahol vlani 5,9 miliardy eur. Predstavoval však iba sedem percent z celkového HDP v slovenskom hospodárstve. Okolo tejto hodnoty kolíše už päť rokov a na to, aby stúpol, potrebuje stavebníctvo dynamickejší rast. Podiel na zamestnanosti je podobný. Podľa národohospodárskej metodiky vyskočila na 169-tisíc ľudí. Stúpla ako predvlani, o 1,8 percenta, predtým šesť rokov klesala.

Výnosy podvihli priemysel aj šport

Stavebné podniky s podvojným účtovníctvom, ktoré sledujú štatistici, mali vlani výnosy bezmála 7,5 miliardy eur, medziročne vzrástli o 7,8 percenta. Pridaná hodnota stúpla nepatrne, na 1,6 miliardy eur. Do hrubého zisku im prešlo necelých 400 miliónov eur a medziročne poklesol o 2,3 percenta.

Na podniky zamestnávajúce 20 a viac ľudí pripadli dve tretiny celkových výnosov, z pridanej hodnoty to bolo bezmála 55 percent a podiel na hrubom zisku mali 56-percentný. Z celkovej stavebnej produkcie vyprodukovali polovicu, o pätinu sa zaslúžili podniky, ktoré majú menej ako 20 zamestnancov, a o zvyšok živnostníci. Ich výkony medziročne klesli takmer o štyri percentá, pod jeden a pol miliardy eur. Najmenšie podniky sa však rozbehli, ich produkcia stúpla nad jednu miliardu, o 6,8 percenta.

Prvé pozície v rebríčku TRENDU patria zvyčajne podnikom, ktoré majú 500 a viac zamestnancov a prevažne sa orientujú na inžinierske stavby. Teraz niektoré chýbajú ako i organizačné zložky zahraničných firiem, ktoré spravidla realizujú významné štátne zákazky. Ich finančné údaje v Registri účtovných závierok nie sú dostupné a sotva by ich poskytli dobrovoľne.

Stavebná produkcia podľa smerov výstavby (mld. eur)
Construction Production by Type of Construction works (bn. EUR)
Stavebná produkcia podľa smerov výstavby (mld. eur)
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR SOURCE: Statistical Office of the Slovak Republic

Prvú priečku obhájil Strabag Pozemné a inžinierske staviteľstvo (Strabag PIS) s tržbami bezmála 400 miliónov eur. Vyprodukoval až 30 percent tržieb za vlastné výkony a tovar, ktoré za najväčšie podniky podľa počtu zamestnancov zrátali štatistici na 1,3 miliardy eur. O polovicu menší podiel má líder rebríčka na štatistickom hrubom zisku, ktorý za túto skupinu prekročil 64 miliónov eur.

Strabag PIS si do výsledkov pripísal práce na jadrovej elektrárni v Mochovciach, na Národnom futbalovom štadióne v Bratislave či na strategickom parku pre závod Jaguar Land Rover v Nitre. Poskytuje komplexné služby a s tým súvisí už samotná kvalitná príprava stavieb. Dôležitá je i voľba optimálnych technológií a výber dodávateľov. Pri tom využíva najmä internú databázu overených partnerov na už odovzdaných stavbách, ktorú pravidelne ročne aktualizuje. Ku kvalitnej realizácii prispievajú aj interné školenia zamestnancov, do ktorých firma ročne investuje viac ako stotisíc eur.

Napriek eurofondom je zaostalosť Slovenska v porovnaní s vyspelými krajinami v infraštruktúre veľká 

Na druhej priečke je sesterská firma lídra Strabag, sídliaca v rovnakej budove na bratislavských Mlynských nivách. Orientuje sa na dopravné stavby. V združení pod vedením žilinského Váhostavu-SK dokončila vlani úsek diaľnice D3 zo Svrčinovca po Skalité a teraz vedie združenie, ktoré pracuje na obchvate Čadce. Košická Eurovia SK získala hlavnú cenu Stavba roka 2017 za diaľnicu D3 medzi žilinskými mestskými časťami Strážov a Brodno. Viedla združenie, kde bol aj Hochtief CZ, ktorý tu naprojektoval a postavil dvojrúrový tunel Považský Chlmec, a banskobystrická SMS, ktorá tak ako Eurovia SK patrí do francúzskeho koncernu Vinci.

Aj Skanska SK má administratívne sídlo v hlavnom meste, ale stavia všade. Do konzorcií už pobočka švédskeho koncernu nechodí. V budúcom roku má dokončiť úsek diaľnice D1 na východe Slovenska medzi Budimírom a Bidovcami, celkové stavebné náklady na vyše 15 kilometrov sú takmer 180 miliónov eur.

Aj nemecká skupina Goldbeck má pobočku v Bratislave, teraz rastie najmä na výstavbe závodu pre Jaguar Land Rover. Košické Inžinierske stavby zo skupiny Colas, v ktorej väčšinu kontroluje francúzsky koncern Bouygues, v tomto roku čelili konkurzu. Košický okresný súd ho však zastavil, lebo osvedčili platobnú schopnosť. Podobnú skúsenosť má skupina z Českej republiky. Cesty Nitra, bývalá menšia dcéra Colasu, bola mimoriadne úspešná, podvihla tržby nad 60 miliónov eur, medziročne o 70 percent. Má mnoho zákaziek na regionálnych cestách.

Chemkostavu z Michaloviec prilepšil aj kancelársky objekt UNIQ na Staromestskej ulici v Bratislave pre Cresco Group. Ingsteel v hlavnom meste robí na novom pavilóne pre Národný ústav srdcovo-cievnych chorôb. Hrdí sa halou na výrobu automobilov Porsche pre tunajší Volkswagen a logistické optimalizačné centrum pre automobilku stavia Strabag PIS. Bratislavský SPIE Elektrovod má meno francúzskej skupiny SPIE, ktorá akvirovala jeho materskú firmu SAG v Nemecku.

Viac hlasov kvalite

YIT Slovakia, dcéra fínskeho koncernu YIT, rastie s realizáciou vlastných developerských projektov v bytovom i kancelárskom segmente. Rozbehnuté v hlavnom meste sú Stein či Zwirn v areáli niekdajšej cvernovej továrne. Rovnakou cestou ide aj luxemburská skupina Ikodomos Holding, ktorá na Slovensku developuje byty pod hlavičkou dcérskej firmy Lucron Development. V rebríčku má bratislavskú realizačnú firmu L-Construction. S tržbami bezmála 30 miliónov eur za bytové domy v trnavskom Arboria Parku a v bratislavských projektoch Malé Krasňany či Urban Residence prišla hneď do prvej dvadsiatky. Rovnakou cestou pri realizácii developerských projektov v skupine IN sa ubral šaliansky In Vest. Na vlastné stavebné spoločnosti sa developeri spoliehajú práve v kvalitnej realizácii stavieb.

Kvalita je vyššia aj podľa skúseností odbornej poroty tohtoročnej súťaže Stavba roka, ktorá obhliadla všetkých 23 prihlásených súkromných i verejných stavieb. Nesporne k nej prispeli aj projektanti, ktorí sú v rebríčkoch TRENDU. Cenu za najlepšie projektové riešenie dostala diaľnica, ktorú naprojektoval Dopravoprojekt a realizovalo združenie D3 Svrčinovec – Skalité pod dozorom bratislavských firiem, Infraprojekt, založený Dopravoprojektom, Amberg Engineering so švajčiarskym pôvodom a Bung Slovensko, ktorú spoluvlastní Keraming z Trenčína. Ten urobil stavbu ocenenú za vysokú kvalitu realizácie, Eperia Shopping Mall v Prešove z projekčnej dielne Obermayer Helika, bratislavskej pobočky nemeckého holdingu Obermayer. Developovala ju skupina J&T Real Estate a investorom bola Prvá penzijná správcovská spoločnosť Poštovej banky.

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika TREND TOP v stavebníctve a realitách

Tagy stavebníctvo

Diskusia (0 reakcií)