Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako sa dostať na Oxford alebo Cambridge? Rozhodnúť môže váš voľný čas

V zahraničí na univerzitách momentálne študuje 32-tisíc slovenských študentov, zhruba sedemnásť percent z celkového počtu. Študentov priťahuje prestíž zahraničných univerzít a, samozrejme, lepšie uplatnenie po štúdiu.

09.09.2018, 17:00 | Jozef Tvardzík | © 2018 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Dostať sa na prestížne vysoké školy v zahraničí, akými sú napríklad britský Oxford, Cambridge alebo Imperial College London, je síce náročné, no nie nemožné. Stredoškolák by mal vedieť, že známky sú dôležité, zďaleka však nie sú všetko. Z logického dôvodu: každý kandidát na takéto školy má excelentné akademické výsledky. Čím môže preraziť, sú jeho mimoškolské a voľnočasové aktivity.

September je najvyšší čas

Záujemcom o štúdium v zahraničí už niekoľko rokov radí občianske združenie Unimak. Pôsobí v ňom šesťdesiatka slovenských a českých študentov z univerzít po celom svete. Nechcú podporovať odlev mozgov, ale sú presvedčení, že ľudia s kvalitným vzdelaním zmenia Slovensko k lepšiemu.

„Robíme to zadarmo, je to dobrovoľníctvo. Každý člen študuje alebo študoval na nejakej zahraničnej škole, takže máme know-how. Na otázky od stredoškolákov reaguje ten člen, ktorý študuje alebo študoval v danom odbore a v danej krajine, na ktorú sa otázky viažu,“ vysvetľuje Kristína Pauliaková z Unimaku.

Neprehliadnite

Sama o pár týždňov nastupuje do tretieho ročníka na britskej Coventry University, kde študuje marketing a reklamu. Svoj výber si pochvaľuje: „Okrem množstva teórie mám priestor na kreativitu. Robili sme kampane a videá na rôzne zadania. Hoci je nás veľa, existuje individuálny prístup – s učiteľom sa viem stretnúť, aby mi poradil.“

Kristína zdôrazňuje, že september a október je najvhodnejší čas, keď začať s vypĺňaním prihlášok. Pre Oxford, Cambridge a medicínske odbory platí, že maturant musí prihlášku cez unifikovaný systém UCAS odoslať do polovice októbra, ostatné školy majú termín 15. január. Okrem prihlášky je kľúčový motivačný list – personal statement (PS).

Práve s ním sú najväčšie problémy. Na Unimak sa počas jesene obracajú desiatky maturantov, aby im skúsenejší študenti opravili štylistické chyby a ponúkli praktické triky, ako sa odlíšiť od priemeru.

Zdroj: Imperial College London

Treba skvelé PS-ko

Je to práve „PS-ko“, ktoré môže prihláške dodať ten správny náboj a prebudiť z nudného čítania admissions officera, teda zodpovedného úradníka na univerzite. „Finálna verzia môjho PS-ka bola môj dvadsiaty draft. V čase písania som to brala ako najdôležitejšiu písomnú prácu môjho života, neustále som to prepisovala, dávala kontrolovať všetkým kompetentným a ochotným ľuďom z okolia a potom som to opäť prepisovala,“ spomína si prezidentka Unimaku Michaela Hanzelová, ktorá nastupuje do posledného ročníka Queen Mary University London, kde študuje právo.

PS-ko má obsahovať 4 000 znakov. Ide o pomerne štylisticky vyhranený motivačný list, ktorý má podľa Unimaku tiché zákonitosti. Prvá z nich je motivácia. V Unimaku sa pri konzultovaní PS-iek často stretávajú s tým, že študent napíše detailnú prácu o skvelom experimente, ktorý robil v škole so skvelým učiteľom, no a potom ho začala baviť fyzika. To však posudzujúceho na univerzite, ktorý podobné slohy číta každý deň, nebude baviť. Odporúča sa preto tejto pasáži venovať len pár viet a pohnúť sa ďalej.

Ďalšou časťou, ktorú má obsahovať PS-ko, sú objektívne úspechy. Najmä medzinárodné olympiády a súťaže sú perfektný spôsob, ako demonštrovať, že študent patrí medzi najlepších vo svojej krajine. Niekedy stačí aj úspešná účasť na krajskom kole olympiády, preto by mal stredoškolák, ktorý plánuje ísť na zahraničnú univerzitu, využiť tieto súťaže na zlepšenie vyhliadok už od prvého ročníka na strednej škole.

Mimoškolské aktivity

Veľmi dôležité sú mimoškolské aktivity či športové úspechy. Inými slovami, nevytvoriť v PS-ku dojem, že od rána do večera sa len učíte. „V Británii jednoducho mimoškolské aktivity prevažujú všetky ostatné kritériá na prijatie na vysokú školu. Na mnohých univerzitách osobné pohovory ani nie sú a známky sa považujú za tú ľahšiu časť prijímačiek,“ vraví Ádám Urbán, ktorý momentálne študuje elektrotechnické a informačné inžinierstvo na Imperial College London. Na strednej škole bol v programátorskom tíme Talentum, ktorý sa zaoberal programovaním a skladaním Lego robotov.

Ak sa študent mimoškolským aktivitám nevenoval, stále je čas do októbra s nejakou aktivitou začať. V prípade budúcich medikov je to napríklad prax v Červenom kríži, pravidelné návštevy osamelej starenky v domove dôchodcov, organizácia školskej burzy, ktorej výťažok poputuje deťom z neďalekého detského domova. „Prijímačky na univerzitu sa začínajú prvým dňom strednej školy. Na Slovensku vidím veľmi veľa ľudí s potenciálom, o ktorom ani nevedia. Jediné, čo potrebujú, je niekto, kto im pomôže ich úspechy prepísať do PS formátu,“ tvrdí Ádám.

Na druhej strane, Michaela neodporúča zapájať sa do mimoškolských aktivít len preto, že pekne sadnú do PS-ka. „Samozrejme, je potrebné byť aktívny a motivovaný, ale robte, čo vás baví a prirodzene zaujíma. To v konečnom dôsledku aj najlepšie pomôže vybrať si študijný odbor a školu,“ vraví. Školy chcú hlavne aktívnych a všestranných ľudí, ktorí niečo so vzdelaním, ktoré získajú na univerzite, v budúcnosti urobia.

Kristína Pauliaková zo študentského združenia Unimak: „Hoci je zdanlivo jednoduchšie požiadať o pomoc agentúru, má väčší zmysel získať informácie o štúdiu aspoň sčasti samostatne."Zdroj: Milan David

Prijímacie pohovory

V prípade najlepších svetových škôl sa to odovzdaním prihlášky a PS-ka ešte len začína. Príkladom je Dominika Ďurovčíková, ktorá sa po absolvovaní medzinárodného IB programu (International Baccalaureate Diploma Programme) na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca dostala na Oxford, kde študuje fyziku.

Po odoslaní prihlášky musela spraviť dva testy. Britské školy vyžadujú dôkaz, že uchádzač ovláda perfektne angličtinu. Viaceré školy v jej prípade akceptovali angličtinu z programu IB, no kvôli dvom univerzitám na konci septembra ešte robila IELTS test v Bratislave na British Council.

„Ak sa hlásite na Oxford, je veľmi pravdepodobné, že budete musieť ešte napísať Aptitude Test z odboru. V mojom prípade šlo o PAT [Physics Aptitude Test], ktorý som písala začiatkom novembra v mojej škole v Bratislave,“ vysvetľuje Dominika. Tento test bol rozdelený na dve časti – matematickú a fyzikálnu. V princípe slúži ako prvý „filter“ uchádzačov. Ak tento test nespravia dobre, je veľmi pravdepodobné, že ich na osobné interview nezavolajú.

Pár týždňov po tom, čo napísala PAT, dorazili Dominike dve pozvánky na interview – jedna z Imperialu a druhá z Oxfordu. Napriek tomu, že obidve školy patria medzi top svetové univerzity, boli jej skúsenosti z osobných stretnutí diametrálne odlišné. Interview na Imperiali sa udialo v priebehu jedného dňa. „Najskôr nás previedli po celom kampuse a ukázali nám prostredie, v ktorom sa vyučuje a kde študenti počas prvého ročníka bývajú. Mali sme obed a potom najskôr skupinové interview a individuálne interview. Celé to však na mňa pôsobilo veľmi neosobne a stresujúco. Mala som zmiešané pocity,“ vraví.

Interview na Oxforde bol ako trojdňový výlet do Rokfortu. Dominiku ubytovala škola priamo na New College, kam sa hlásila a kde mali k dispozícii tri jedlá denne v historickej jedálni.

„Za tie tri dni má každý absolvovať minimálne tri rozhovory. Akokoľvek paradoxne do môže znieť, rozhovory boli super zážitok. Necítila som sa v strese, skôr som mala pocit, že spolu s dvoma profesormi pracujeme spoločne na vyriešení daného problému,“ spomína si. Začiatkom januára jej Oxford oznámil, že ju berie, ak dosiahne určité výsledky na maturite, čo sa aj stalo. Išlo o takzvaný offer, teda ponuku, ktorá bola v jej prípade podmienená úspechom v maturite.

Agentúry nepotrebujete

Pre študentov, ktorí sú dostatočne zaneprázdnení učením sa na maturitu, je lákavé spojiť sa s agentúrou, ktorá zadarmo či za poplatok za nich vyrieši všetko, čo treba. Agentúra univerzitám pošle študentov, ktorí platia plné školné, univerzita potom časť prijatých peňazí zaplatí agentúre.

„Je pochopiteľné, že skutočne prestížne univerzity s vysokou kvalitou vzdelávania nepotrebujú agentúry na to, aby prilákali študentov. Na svete existuje naozaj mnoho kvalitných vysokých škôl. Tie, s ktorými tieto agentúry spolupracujú, však medzi ne väčšinou nepatria,“ mieni Kristína Pauliaková z Unimaku, ktorá agentúry neodporúča aj z iného dôvodu.

Ak sa na univerzitu v zahraničí aj 18-ročný študent vďaka agentúre dostane, bude potrebovať určitú úroveň samostatnosti, ktorá sa osvedčí pri vybavovaní formalít aj pri každodennom živote v novom prostredí. Hoci je zdanlivo jednoduchšie požiadať o pomoc agentúru, má väčší zmysel získať informácie o školách a štúdiu aspoň sčasti samostatne.

Kristína pridáva ešte jeden argument. Školné na jeden rok bakalárskeho štúdia v Spojenom kráľovstve momentálne študentov vyjde v prepočte na takmer 11-tisíc eur, v prípade troch rokov ide o dosť veľa peňazí. „Aj v krajinách s nižším školným ako v Holandsku či žiadnym, v Dánsku či Škótsku, minú študenti množstvo peňazí na ubytovanie, život a letenky,“ hovorí Kristína. Táto investícia sa podľa nej oplatí iba vtedy, ak študent získa naozaj kvalitné vzdelanie. V obmedzenej ponuke „béčkových“ univerzít je návratnosť investície nepravdepodobná. 

Ako financovať štúdium

Náklady na štúdium v zahraničí možno rozdeliť na dve kategórie – školné a náklady na život. Školné sa líši v závislosti od krajiny, v ktorej študujete. V Škótsku je pre študentov z EÚ hradené štátom, v Anglicku je to približne deväťtisíc libier na školský rok. Na školné sa dá zobrať pôžička od sektorovej organizácie Student Loans Company. Systém je nastavený tak, že študent začne svoj dlh splácať až po ukončení štúdia a až keď jeho zárobok prevýši 25-tisíc libier ročne. Vtedy začne späť odvádzať deväť percent zo sumy, ktorá prevyšuje túto spodnú hranicu 25-tisíc.

„Čo sa týka nákladov na život, na to pre študentov z EÚ momentálne britskou vládou žiadna pôžička poskytovaná nie je. Každý má iný spôsob hradenia nákladov. Existujú rôzne štipendiá a granty, či už od slovenskej vlády, organizácií pôsobiacich na Slovensku alebo priamo od univerzít,“ vraví Michaela Hanzelová. Jednou z možností sú pôžičky od komerčných bánk, prípadne práca popri škole a príspevky od rodičov.

Štúdium v zahraničí však podľa Michaely nie je len pre tých, ktorí si to môžu dovoliť. Sama si na životné náklady zarábala ako babysitterka a predavačka obchode s oblečením, chodila von so psami a teraz pracuje v advokátskej kancelárii. Študent Ádám Urbán vypočítava, že životné náklady sa pohybujú od šesť- do pätnásťtisíc libier ročne: „Väčšina študentov si ich financuje z grantov a platených letných stáží a brigád popri škole.“

Na debatu

Z aktuálneho TRENDU vyberá Oliver Krupka, poslucháč Právnickej fakulty UK v Bratislave

Určite si prečítajte

• Kto zastaví divadlo okolo minimálnej mzdy?, s. 34
• Cestujeme s rešpektom a pokorou, s. 57

Oliver komentuje

„Takže ministerstvo školstva samo spustí prieskum spokojnosti, do ktorého sa zapojí viac ako tritisíc učiteľov, aby potom mohlo oznámiť, že výsledky sú nezáväzné. Načo ho robili?&
(K téme o učebniciach, s.10)

Oliver sa pýta

„Ako je možné, že Ivan Kmotrík mohol tak ľahko zmeniť dotáciu štadióna na kúpu celého štadióna?
(k článku o Národnom futbalovom štadióne, s 22)

„I. Kmotrík zmenil plány a do štadióna už nechcel investovať vlastné peniaze. A v Smere si povedali, že postavia štadión za štátne. Zrejme verili, že si tým získajú časť voličov.&

Ján Kováč, reportér

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 36/2018. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Použi rozum

Tagy Oxford, študenti, vysoká škola

Diskusia (0 reakcií)