Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Rodina, ktorá v hoteli aj žije. To sú Kičovci a Partizán

Ak by ste prišli na stretnutie hotelierskej rodiny Kičovcov a povedali, že hľadáte Michala Kiča, tak by ste dostali jedinú možnú odpoveď: „A ktorého? Lebo sú tu štyria.“ Meno Michal sa tu evidentne dedí. Jeho nositeľom je Michal Kič najstarší, ktorý pred desiatkami rokov, ešte za hlbokého socializmu, viedol populárnu Chatu pod Čertovicou.

24.01.2018, 10:33 | Jarmila Horváthová | © 2018 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 1

Jeho syn Michal Kič starší zakotvil o niekoľko kilometrov ďalej, je majiteľom Hotela Partizán na Táľoch. Jeho najstarší syn Michal Kič mladší tento hotel de facto už niekoľko rokov vedie. Najmladší z Michalov je sedemročný Miško, prvorodený syn súčasného riaditeľa a možno o niekoľko rokov pokračovateľ rodinnej hotelierskej tradície.

O rodine Kičovcov sa naozaj dá hovoriť ako o tradičnej hotelierskej. Michal Kič st. spomína, že ako jedenásťročný pomáhal po škole a cez víkendy škrabať zemiaky alebo prezliekal posteľnú bielizeň v Chate pod Čertovicou. Neodradilo ho to, v hotelierstve zostal. Aj keď jeho profesijná cesta z Čertovice na Tále, čo je len niekoľko kilometrov, viedla okľukou – cez vysokú školu v Bratislave a Banskej Bystrici, ako aj pôsobenie v hoteloch vo Vysokých Tatrách a v Bratislave.

Na vysokej škole sa spoznal so svojou manželkou Miloslavou, ktorá však pochádza z úplne iného kraja, teraz dokonca zo zahraničia – do Banskej Bystrice prišla študovať z Veselí nad Moravou. No ak by ste to nevedeli, podľa prízvuku určite neodhalíte, že slovenčina nie je jej rodná reč.

Neprehliadnite

Za všetko môže alergia

Po vysokej škole pôsobili manželia Kičovci v Starom Smokovci a neskôr sa rodina presunula do Bratislavy, kde M. Kič st. robil vo vládnom hoteli Bôrik. V Bratislave žili desať rokov, ale strednému z troch detí, dcére Simone, ovzdušie v hlavnom meste, kam prišli z Tatier, neprospievalo. Jeden infekt striedal u nej druhý a diagnóza lekárov znela – alergia na bratislavské ovzdušie. Takže rodina musela zvažovať presťahovanie. „Vtedy mi volal brat, že v Hoteli Partizán na Táľoch robia konkurz na riaditeľa a je posledný deň na posielanie prihlášok, či o tom viem. Nevedel som, ale keďže na poslanie poštou bolo neskoro, zavolal som tam. Moju telefonickú prihlášku akceptovali a konkurz som vyhral. Onedlho som nastúpil na pozíciu riaditeľa, a tak sme sa v roku 1989 presťahovali do môjho rodného kraja,“ spomína Michal Kič st.

Keď sa začala prvá vlna veľkej privatizácie, rozhodol sa s manželkou podať projekt na hotel a uspel. Privatizačné podmienky boli tvrdé, získanie financovania od bánk takmer nemožné a úrokové sadzby dvojciferné. K úveru im nakoniec pomohli kontakty – v banke stretol M. Kič st. starého kamaráta a úver dostali. Spomína, že v rámci privatizácie hotelov boli pilotný projekt, na nich sa učili ostatní. Po takmer 25 rokoch sa dá povedať, že aj jeden z veľmi mála úspešných. Hotelov, ktoré boli sprivatizované začiatkom 90. rokov a stále fungujú s tými istými majiteľmi, naozaj veľa nie je.

Zdroj: Hotel Partizán

Jablká pri strome

O tom, že jablko nepadá ďaleko od stromu, svedčí v príbehu rodiny Kičovcov aj doterajšia životná dráha synov Michala Kiča st. Obaja pôsobia v hoteli a len dcéra Simona, ktorá bola „prapríčinou“ návratu na Tále, sa do rodinného biznisu nezapojila – žije vo Švajčiarsku a venuje sa privátnemu bankovníctvu. Deti Kičovcov vyrastali v hoteli a hoci najstarší Michal nastúpil po základnej škole na gymnázium, už v priebehu prvého ročníka „dezertoval“ na strednú hotelovú školu v Brezne. „Boli sme s manželkou preč, keď nám volal, že dúfa, že ho nezabijeme, ale rozhodol sa zmeniť školu, nastupuje na hotelovku. Všetko si vybavil sám, a to mal 15 rokov,“ smeje sa M. Kič starší.

Jeho syn a súčasný riaditeľ hotela dodáva, že v škole to s ním učitelia nemali jednoduché, v hoteli vyrastal, a tak vedel presne, ako čo funguje. Často lepšie ako učitelia teoretici. „Raz som spôsobil škandál, lebo sme so spolužiakmi odišli z hodiny, keďže učiteľka hovorila veci, ktoré nemali s praxou nič spoločné.“

Aj mladší syn Martin je absolventom breznianskej hotelovej akadémie, hoci ten viac inklinoval k technickým veciam a dnes má v Partizáne na starosti všetko, čo sa týka hotelového „hardvéru“ – od IT až po stavebné úpravy. Vedie aj stavebnú firmu, ktorá medzičasom k hotelierskej činnosti Kičovcov pribudla ako logický výsledok ich investičnej činnosti. Kto chce držať krok s dobou a nárokmi hostí, musí neustále zlepšovať štandard a prichádzať s novinkami. Tie sa nezaobídu ani bez stavebných investícií. „Časom sme zistili, že výhodnejšie, ako si najímať stavebné firmy, je vybudovať si vlastnú. Tu je stále čo robiť a vyjde nás to oveľa lacnejšie. Čo je tiež dôležité, máme priamy dosah na kvalitu práce. Ak sa vyskytne niečo, s čím nie sme spokojní alebo čo treba prerobiť, je to jednoduchšie ako cez externú firmu,“ vysvetľuje Martin Kič.

Hotel Partizán so svojou stavebnou firmou dáva prácu 120 zamestnancom a živnostníkom 

Starší Michal chcel ísť po skončení breznianskej školy do Austrálie, kam ho ťahalo srdce, respektíve priateľka, ktorá tam odišla. No vtedy zaúradovala rodičovská autorita. Otec rozhodol, že bude pokračovať v štúdiu na hotelovej škole v rakúskom Semmeringu. „Keď som ho tam viezol, celou cestou frflal, aký som krutý. Ale už o dva týždne písal, že to bolo najlepšie, čo som mohol urobiť,“ spomína M. Kič starší.

M. Kič mladší patril v škole medzi najlepších, dokonca dostal na starosť zorganizovanie vianočného banketu, čo bola veľká česť aj zodpovednosť. Po štúdiu v Rakúsku nasledovalo ďalšie v Holandsku a potom odišiel na jedenapolročnú prax do USA. Z tej bol nakoniec osemročný pracovný pobyt, pracoval napríklad v hotelovej sieti Intercontinental. Ale vrátil sa naspäť na Tále, „lebo doma je doma“.

Nie kohúti, ale na jednej vlne

No otázku, či vtedy nenastala v hoteli a vo firme situácia typu „dvaja kohúti na jednom smetisku“, obidvaja Michalovia záporne pokrútia hlavou. „My vysielame na jednej vlnovej dĺžke, sme v rodine tí, čo snívajú a vymýšľajú veci. A mama je financmajster, ktorý nás potom vráti do reality,“ konštatuje s úsmevom M. Kič mladší. Miloslava Kičová k tomu dodáva, že je dobré, keď vo firme pracujú spolu dve generácie, lebo mladí majú často iný pohľad na veci a prichádzajú s inovatívnymi nápadmi, aj keď niekedy je potrebné ich zreálniť.

Veľa nápadov M. Kiča mladšieho v hoteli aj zrealizovali. „Keď sme robili rekonštrukciu vstupných priestorov, chceli sme prerobiť náš lobby bar. Keď som ukázal projekt synovi, ktorý vtedy pracoval v USA, povedal mi, že to nie je dobre, že tam to robia inak. A celý projekt prerobil. Aj sme ho potom tak spravili a urobili sme dobre,“ spomína M. Kič starší.

Keď sa povie rodinná firma, pre Kičovcov to platí doslovne. Okrem mamy, otca a dvoch synov pracujú vo firme aj ich manželky. Tie majú na starosti skupinové rezervácie, predaj a starostlivosť o najmladšiu generáciu rodiny. „Vychádza to tak, že sa na materských a v práci striedame,“ hovorí Alena Kičová, manželka Michala Kiča ml., ktorá sa momentálne stará o najmladší prírastok v rodine, osemmesačného Adamka. O to, kto preberie v budúcnosti firmu, by nemali mať v rodine núdzu, lebo spolu majú Kičovci šesť vnúčat. Tie staršie už pomaly Michal Kič st. „vťahuje do remesla“, aj keď si od sedemročného Miška vypočuje hlášky typu „ja nezostanem v hoteli, ale pôjdem študovať a na vohľady do Anglicka“, aby vzápätí dodal, že nebude viesť štvorhviezdičkový hotel ako dedo, ale päťhviezdičkový.

Zdroj: TREND.sk

Oslava a rokovanie v jednom

Šesť členov rodiny v jednej firme – to môže byť niekedy celkom silná káva. No Kičovci zhodne tvrdia, že nezhôd majú minimum. Pôsobnosť majú striktne podelenú, ale vzájomne sa kontrolujú. Bez rešpektu a akceptovania sa to nejde. Zároveň hovoria, že všetci odovzdávajú práci a hotelu maximum. Na otázku, kto vlastne hotel vedie, keďže na začiatku sa uvádzal ako riaditeľ Michal Kič st., potom Miloslava Kičová a teraz Michal Kič ml., odpovedajú, že oficiálne „navonok“ je riaditeľom Michal Kič ml., ale v rámci rodiny to tak striktne nevnímajú, majú kolektívne vedenie.

Michal Kič ml. sa stará najmä o prevádzku hotela a rozvoj, Michal Kič st. o vonkajšie vzťahy, Miloslava o ekonomiku, marketing, ale aj o dizajn a architektúru priestorov Partizána. „Jedinou nevýhodou, keď celá rodina pracuje vo firme, je to, že rodinné stretnutia a oslavy sa niekedy menia na pracovné stretnutia. Lebo my v hoteli aj bývame a hotelom jednoducho žijeme,“ hovorí M. Kičová.

„Všetky vlády boli a sú k problémom hotelierskej brandže hluché a slepé.“ Michal Kič ml., riaditeľ, Hotel Partizán 

Podľa M. Kiča ml. je pre úspešné fungovanie rodinnej firmy podstatné, aby sa majitelia aktívne do jej chodu zapájali a aby ich v nej bolo vidieť. „Majitelia musia byť tí najpracovitejší a ísť ostatným zamestnancom príkladom. Robiť s ľuďmi a pre ľudí je náročné. Ale keď zamestnanci vidia majiteľov denne, že sa zapájajú a zaujímajú o chod hotela, vnímajú to pozitívne a odzrkadľuje sa to aj v kvalite ich práce,“ myslí si M. Kič ml. a dodáva, že byť majiteľom hotela je práca na sedem dní v týž- dni a inak ako srdcom sa to dobre robiť nedá.

Hotel, ktorý poskytuje ubytovanie pre približne 300 hostí, dnes zamestnáva spolu so svojou stavebnou firmou a ľuďmi, ktorí pre nich robia na živnosť, asi 120 ľudí. V lete k nim pribúdajú ešte brigádnici a študenti.

Roky nevšímavý štát

Nedostatok pracovnej sily však pociťujú aj tu. Riaditeľ hotela sa obáva, že bude ešte horšie, keďže zamestnanci chýbajú v hotelierstve a gastronómii aj v západnej Európe a tí šikovnejší odchádzajú zo Slovenska za vyššími zárobkami tam, hoci tam sa viac narobia.

Vrásky mu robia aj návrhy na príplatky za prácu v noci a cez víkendy. „Ak by také niečo prešlo, hotelovú brandžu by to ťažko postihlo, lebo my pracujeme v nepretržitých prevádzkach. Najviac ľudí musí byť na ,pľaci‘ cez víkendy a sviatky. Vtedy máme najviac hostí, čo je pochopiteľné. Pracujeme pre ľudí, ktorí sem chodia oddychovať,“ konštatuje M. Kič mladší.

Popri vysokých odvodoch za zamestnancov a DPH, ktorá je za hotelové služby raz taká ako v susedných krajinách, považuje návrh na príplatky cez víkendy a v noci za ďalší úder od štátu. Namiesto toho, aby turizmus, podobne ako v susednom Rakúsku, ale aj v Maďarsku či Poľsku podporoval. „U nás napríklad už teraz tvoria mzdové a personálne náklady 40 percent z tržieb, nie sedem alebo osem, o ktorých hovoril premiér. To je možno v automatizovanom priemysle. Hotelierstvo, gastronómia a služby sú mimoriadne náročné na ľudskú prácu, preto tento fakt v zahraničí pri nastavovaní podmienok na podnikanie vlády zohľadňujú. Len u nás nie,“ hovorí sklamane.

Rovnako nechápe zmenu v odpisoch budov, ktorá zaradila hotely do tej istej skupiny ako administratívne budovy s dobou odpisovania 40 rokov. „Pri súčasnom vývoji, keď sú hostia scestovaní, čoraz náročnejší a vy konkurujete nielen slovenským zariadeniam, je nutné obnovovať, budovať. Dĺžka odpisovania 40 rokov je úplný nonsens,“ vysvetľuje. Ale zo všetkého najviac ho trápi, že brandža nemá na diskusiu o týchto problémoch, ktoré ju zaťažujú, nijakého partnera. Všetky vlády boli a sú k jej problémom hluché a slepé. Aj preto napríklad Kičovci vystúpili zo Zväzu hotelov a reštaurácií SR, lebo mali pocit, že riešenia, potrebné pre brandžu, nedokáže táto profesijná organizácia presadzovať. O problémoch síce rozpráva, ale nič sa nemení.

„Keďže som študoval v Rakúsku, aj po rokoch sa s niektorými spolužiakmi, ktorí sa medzitým tiež stali hoteliermi, navštevujeme. Nevychádzam často z údivu, čo všetko tam možné je a u nás nie. Aké podmienky vytvára na podnikanie štát tam a aké u nás. Naozaj neviem, čo sa musí stať alebo čo treba urobiť, aby sa to zmenilo,“ uzatvára riaditeľ Hotela Partizán. 

Fondy s návratnosťou

Najlepší hosť je ten, ktorý sa stále vracia. Na druhej strane, vracať sa bude len vtedy, ak bude v destinácii a v hoteli nachádzať niečo nové.

Aj preto sa Hotel Partizán od roku 1992, odkedy je vo vlastníctve Kičovcov, radikálne zmenil. Obnovili sa izby, dostavali nové, pribudlo a rozšírilo sa wellness, vybudovali kongresové priestory, zábavné centrum, reštaurácia Tálska Bašta, ktorá sa nachádza blízko hotela, zmenil sa jeho vonkajší vzhľad a najnovšie rozšírili aj zázemie pre deti – novú herňu, ktorá má vyše 200 štvorcových metrov. Časť investícií hradili z eurofondov, úspešnými uchádzačmi boli dvakrát. „Určite nám to pomohlo, na druhej strane sme dotáciu štátu už vrátili vo forme daní a odvodov,“ hovorí riaditeľ Hotela Partizán Michal Kič ml.

Odborná spolupráca na seriáli Rodinné firmy:

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 4/2018. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 1

Rubrika Podnikanie

Tagy Rodinné firmy