Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Topánky pohltili celú rodinu. Obúva poštárov i autobrandžu

Keď stretnete poštárku, je možné, že bude mať na nohách topánky Wintoperk. Neznie to ako slovenská značka, no stojí za ňou rodina Lackovičovcov z Partizánskeho. Slovenská pošta je jednou z veľkých firiem, ktorým dodáva obuv pre zamestnancov. Manželia Pavol a Iveta Lackovičovci sa dali na spoločné podnikanie vo výrobe pracovnej a bezpečnostnej obuvi koncom 90. rokov. Mali na čom stavať, veď obuvnícky priemysel mal v meste tradíciu a dobré zázemie v podobe dostupných technológií, priestorov, pracovnej sily či dodávateľov materiálových vstupov.

11.10.2018, 16:56 | Marek Legéň | © 2018 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 2

Wintoperk viedli od začiatku v rodinnom duchu, s mnohými zamestnancami majú dodnes kamarátske vzťahy. Biznis nabral doslova familiárny charakter po tom, ako na riadiace pozície v spoločnosti nastúpila nová generácia Lackovičovcov, najskôr dcéra Barbora a potom aj syn Jakub.

Telocvikár a psychologička

Ani jeden z manželov Lackovičovcov nemá obuvnícke vzdelanie, brandžu spoznávali za pochodu. P. Lackovič vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave a pôvodne bol učiteľom telocviku. Manželka Iveta je psychologička a kedysi pracovala v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých delikventov. Keď sa po páde socializmu naskytli možnosti na podnikanie, Lackovičovci ním chceli primárne zabezpečiť rodinu a lepšiu perspektívu pre deti.

Ilustračné fotoZdroj: Milan David

Začiatkom 90. rokov najskôr P. Lackovič spoluzakladal obuvnícku firmu Artra, dnešného priameho konkurenta Wintoperku. Po niekoľkých rokoch z nej odišiel a presedlal na biznis s manželkou. Wintoperk nezaložili sami, ale vstúpili do existujúcej firmy s jedným spoločníkom, ktorým bola ekonómka Barbora Korcová. Starala sa o účtovníctvo Wintoperku až do obdobia, keď ju Lackovičovci vyplatili a zostali výlučnými spolumajiteľmi podniku.

I. Lackovičová v začiatkoch obuvníckeho Wintoperku preferovala iný typ produkcie. Pozdávali sa jej skôr lodičky či vychádzková obuv, no voľba padla na topánky do práce. „Nerozhodli sme sa najlepšie. Na rovinu, už by som nešiel podnikať vo výrobe obuvi,“ priznáva s odstupom času P. Lackovič.

Ťažký život v ľahkom priemysle

Rodina sa zamerala na špecifický segment ľahkého priemyslu a postupne sa ukázalo, že podnikanie v ňom dá poriadne zabrať. Ich zákazníkmi sú najmä firmy, za ktorými treba veľa cestovať a komunikovať. „Stále platí, že obchod urobíte, len keď sa fyzicky stretnete a dohovoríte. V skladoch je toľko pracovnej obuvi, že keď sa päť rokov nebude nič vyrábať, stále bude veľa topánok,“ približuje P. Lackovič.

Na trhu pracovnej a bezpečnostnej obuvi súperí Wintoperk so záplavou topánok, ktoré sa dovážajú najmä z Číny. Produkty zo slovenských dielní majú síce oproti nim kvalitatívne prevahu, no obuv z Ázie triumfuje cenou. Silná konkurencia navyše tlačí výrobcov, aby poskytovali zákazníkom čoraz komfortnejší servis. Wintoperk drží na sklade vlastné výrobky za viac ako jeden milión eur. Keď odberateľ žiada o pár kusov obuvi pre zamestnancov, dokáže promptne zareagovať.

Zdroj: Trend.sk

Lackovičovci si spočiatku dávali vyrábať topánky v externých dielňach, po prelome milénia spustili prvú vlastnú linku na produkciu lepenej obuvi. Onedlho pridali aj náročnejšiu a modernejšiu produkciu v podobe poloautomatickej nástrekovej technológie Desma a postupne zostali len pri nej. Všetky topánky dnes kompletizujú vlastnými kapacitami v Partizánskom, časť zvrškov im stále šijú tri kooperačné dielne formou práce vo mzde.

Cez obchodných partnerov

Wintoperk ročne vyrobí zhruba 150-tisíc párov pracovnej, bezpečnostnej, zdravotnej a trekovej obuvi, čo mu prináša zhruba trojmiliónový obrat. Zárobok v obuvníctve nie je horibilný. Ak sa rentabilita tržieb dostane k trom percentám, je to výborný výsledok. „Vyrábame lacný produkt, ktorého musíme predať kvantá. Za vodou určite nie sme,“ uvažuje P. Lackovič. Väčšina obuvi z Wintoperku mieri na zahraničné trhy do Česka, Poľska a Maďarska, približne dve pätiny produkcie sa uplatnia na Slovensku. Gro topánok si obúvajú pracovníci v sektore automotive, ktorý má v strednej Európe silné postavenie.

Wintoperk štandardne umiestňuje produkty na trh prostredníctvom obchodných partnerov. Sú nimi domáce i zahraničné distribučné firmy, ktoré sa špecializujú na predaj ochranných pracovných pomôcok vrátane obuvi. Na Slovensku patria k najsilnejším bratislavské Rempo, Pracovné odevy Zigo zo Žiliny či Dexis Slovakia vo Vrábľoch.

WintoperkZdroj: Milan David

Časť topánok dodáva Wintoperk priamo odberateľom, no podľa J. Lackoviča je to len vtedy, keď veľký priemyselný podnik vypíše tender na dodávku pracovnej obuvi a oslovuje rovno výrobcov. Ako napríklad fabriky Samsung, ZKW či Bekaert. K top zákazníkom obuvníkov patria tiež Duslo Šaľa, dodávateľ do automotive Hella či štátna Slovenská pošta.

Deti sa našli vo výrobe a v obchode

Prvé roky ťahali Wintoperk manželia Lackovičovci. V roku 2008 I. Lackovičová prestala pôsobiť vo firme a vrátila sa k pôvodnej profesii, venuje sa aktivitám spojeným s psychológiou a psychoterapiou. V čase jej odchodu už vo Wintoperku tretí rok pracovala dcéra Barbora Lackovičová.

Do obuvníckeho biznisu vhupla po štúdiách prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov na Žilinskej univerzite a ročnom jazykovom pobyte na Novom Zélande. „Chcela som odbremeniť rodičov, no nikdy som si nemyslela, že vydržím dlho. Išla som si to vyskúšať,“ hovorí Barbora. Vo Wintoperku sa spočiatku venovala obchodnej činnosti, no nebola to jej šálka kávy. Zakrátko prešla k výrobe, keďže chcela najskôr dobre spoznať proces, akým vzniká topánka. A pri tom už zostala.

WintoperkZdroj: Milan David

Gro pracovných topánok slovenskej firmy si obúvajú zamestnanci v sektore automotive 

Obchod Wintoperku predsa len „ostal v rodine“. Našiel sa v ňom syn Lackovičovcov Jakub. Vo firme začal naplno zarezávať pred šiestimi rokmi po skončení ekonómie a manažmentu podnikania a následnom štúdiu angličtiny v Británii. „Otec chcel, aby som išiel do firmy, nedostal som veľmi na výber,“ spomína si Jakub. Najskôr bol obchodným zástupcom pre český trh, v súčasnosti zastrešuje celý obchod spoločnosti a tiež komunikáciu so zahraničnými dodávateľmi.

Rodina Lackovičovcov: Zľava matka Iveta, dcéra Barbora, otec Pavol a syn JakubZdroj: Milan David

J. Lackovič po rokoch neľutuje, že nastúpil do Wintoperku. „Rodinná firma mi dala skúsenosti, viem robiť a komunikovať s ľuďmi. Inde by som takú príležitosť nedostal hneď po škole,“ konštatuje.

Komfort rodiny

Aj keď už I. Lackovičová nepracuje vo Wintoperku, naďalej „žije“ s rodinnou firmou. Terapeutickú prax vykonáva priamo v budove, kde sídli ich obuvnícka firma. Ako hovorí, zastrešuje tiež rolu babky. „Nedá sa povedať, že nie som príliš platná, hoci nezasahujem do výroby a riadenia. Rodinná firma je o tom, že sme tu jeden pre druhého. A je jedno, čo kto robí,“ prízvukuje I. Lackovičová.

Rodinné zázemie bolo jedným z dôvodov, prečo sa B. Lackovičová v roku 2015 vrátila do Wintoperku riadiť výrobu po päťročnej materskej dovolenke, počas ktorej bývala s rodinou v Žiline. Keď chce zladiť rodičovské povinnosti s prácou a potrebuje pomôcť s deťmi, v Partizánskom sa môže spoľahnúť na mamu.

Manželia Lackovičovci pôvodne nemali jednotný postoj k pôsobeniu detí v rodinnom biznise. Mama nebola nadšená, keď išli k nim do firmy, na rozdiel od otca ich posielala do sveta. Teraz sa obaja tešia, že ich potomkovia uprednostnili Wintoperk. „Môžeme byť radi, že sú tu. Dnes už toto nie je pre nich najlepšia voľba. Partizánske je mesto, kam nie je dôvod sa vrátiť,“ myslí si P. Lackovič.

Ako hospodári Wintoperk
(mil. €, konsolidované údaje)
Ako hospodári Wintoperk
Pozn.: Tržby z predaja vlastných výrobkov, služieb a tovaru
PRAMEŇ: Register účtovných závierok

Lackovičovci sa natoľko zžili s firmou, že sa v nej odohráva väčšia časť ich spoločného rodinného života. Pracovná a súkromná sféra sa u nich úplne prelína. „Nikdy sme sa nestretávali večer doma pri telke alebo večeri, vždy vo firme. Keď som chodila na vysokú školu, najprv som išla do firmy pozdraviť rodičov, až potom von,“ približuje B. Lackovičová.

Uvažujú pragmaticky

Rozhodujúce slovo vo Wintoperku má stále P. Lackovič. Týka sa to najmä posudzovania väčších investícií do technológií či ďalších strategických vecí. Barbora a Jakub sú zatiaľ formálne zamestnancami, no s vyhliadkami na nadobudnutie podielov. P. Lackovič hovorí, že s manželkou chcú postupne previesť na deti aspoň časť firmy. V rodine zatiaľ otázku formálneho nástupníctva v biznise detailnejšie nepreberali.

WintoperkZdroj: Milan David

Nová generácia Lackovičovcov vidí svoju profesionálnu budúcnosť vo Wintoperku. Sú však pragmatici a aj s rodičmi pripúšťajú, že firmu raz možno pustia z rodinných rúk. Podnikanie vo výrobe pracovnej obuvi je čoraz náročnejšie, najmä pre nedostatok pracovnej sily. „Sú dve možnosti. Buď sa budú voziť pracovníci zo zahraničia, alebo sa tam presunie výroba,“ nazdáva sa P. Lackovič. Uvádza príklad talianskych obuvníckych firiem, ktoré presťahovali produkciu do lacnejších krajín, napríklad do Albánska či do Bosny a Hercegoviny. Wintoperk zamestnáva v Partizánskom zhruba šesťdesiat ľudí, pred krízou spred dekády to bol aj dvojnásobok.

Perspektíva na východe

Pokiaľ by sa spojenie so silnejším hráčom ukázalo pre Wintoperk ako výhodnejšie, podľa J. Lackoviča by to firme otvorilo ďalšie možnosti. O Wintoperk sa už zhruba pred desaťročím zaujímal zahraničný investor, ktorý hľadal výrobné kapacity v regióne. No ostalo len pri rokovaniach. P. Lackovič navyše ani neprejavoval záujem o predaj firmy.

WintoperkZdroj: Milan David

Ako hovorí jeho syn Jakub, pre prípadného investora by bola atraktívna najmä dobre vybudovaná obchodná časť Wintoperku postavená na dlhodobých vzťahoch s odberateľmi. Aj v silnej konkurencii na trhu vidia Lackovičovci priestor na rast firmy najmä vo východnej Európe, kde má slovenská produkcia dobré meno i známku kvality. Smerom na západ je biznis s pracovnou obuvou náročnejší. 

Na Záhorí ako doma

S názvom firmy Wintoperk, ktorá vyrába pracovnú a bezpečnostnú obuv, to rodina Lackovičovcov z Partizánskeho nevyhrala. Aspoň pri štarte v obuvníckej brandži. Slovo Wintoperk sa mnohým ľuďom zdalo pridlhé a komplikované na výslovnosť. Lackovičovcom sa neraz stalo, že ho museli prácne hláskovať do telefónu. Názov firmy si nezvolili sami, ale ho „zdedili“. Keď si manželia Pavol a Iveta chceli v 90. rokoch zjednodušiť a urýchliť rozbeh podnikania, vybrali sa cestou vstupu do existujúcej, no neaktívnej firmy ich vtedajšej ekonómky Barbory Korcovej.

V obuvníckych začiatkoch však názov Wintoperku aj „bodol“, a to keď viedli obchodné rokovania s prvým väčším zákazníkom, strojárskym podnikom INA Skalica. Záhorákov oslovil, lebo rovnaké meno, len s jednoduchým začiatočným písmenom „V“, má vinohradnícky kopec nad ich mestom. B. Korcovej bol zasa blízky, pretože má rodinné korene v Skalici a v meste prežila časť detstva. Lackovičovci zostali pri značke Wintoperk už dve desaťročia. A názov Vintoperk dostalo napríklad aj skalické remeselné pivo.

Odborná spolupráca na seriáli Rodinné firmy:

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 40/2018. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 2

Rubrika Podnikanie

Tagy Rodinné firmy

Súvisiace články

Šéf slovenského Jaguaru: Nedostatok ľudí nás prekvapil

Šéf slovenského Jaguaru: Nedostatok ľudí nás prekvapil Rozhovor

Hlavným dôvodom, prečo sme na Slovensku, je široká dodávateľská sieť. A ak krajina o túto výhodu príde, zmizne tým hlavný dôvod, prečo sme tu, hovorí Alexander Wortberg 29

Neseda: Nepohodlnou a drahou stoličkou chcú zaujať masy

Kuciakovi sme všetci dlžní jedno

Horiaci rušeň a peniaze spálené vo vlakoch: ZSSK výrazne zanedbáva opravy

Rušne horia, treba otvoriť trh. Vláda to však sabotuje