Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Krčmárom sa človek musí narodiť. Nie je to o čapovaní a zbieraní kríglov

Krčmárom sa musí človek narodiť, buď to v sebe máte, alebo nie. Ja som asi krčmárka od narodenia, už ako deti nás so sestrou bavilo zbierať krígle a motať sa na chate medzi horolezcami, hovorí s úsmevom Jana Gantnerová, dcéra úspešnej slovenskej zjazdárky Janky Gantnerovej (za slobodna Šoltýsovej) a Juraja Gantnera.

29.10.2018, 16:52 | Jarmila Horváthová | © 2018 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 10

Krčmár v jej ponímaní však neznamená človeka, ktorý čapuje pivo a zbiera spomínané krígle. „Mať krčmárenie v krvi pre mňa znamená, že musíte mať radi ľudí, radi im slúžite, a keď sú s vašimi službami spokojní, nabíja vás to energiou,“ vysvetľuje najmladšia zo športovo-krčmárskej (alebo ak chcete chatársko-hotelierskej) tatranskej dynastie Gantnerovcov a Šoltýsovcov.

Dievča s vrkočom, rýchle ako blesk

Lyžovanie a chatárčenie, neskôr hotelierstvo, to bolo prostredie, v ktorom Janka Gantnerová a potom jej dcéry, staršia Petra a mladšia Jana, vyrastali.

Otec Janky, Michal Šoltýs aj jeho bratia v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch pretekársky lyžovali, dokonca boli reprezentanti Československa. Michal spolu s manželkou chatárčili na Chate pri Zelenom plese, Janka Gantnerová tam vyrástla a otec bol jej prvým lyžiarskym trénerom.

Pamätníci si možno ešte spomínajú na tmavovlasé dievča s vrkočom, ktoré ako 16-ročné štartovalo na olympiáde v Innsbrucku v roku 1976, a o štyri roky neskôr vyhrala ako vôbec prvá pretekárka z „východnej“ Európy preteky Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní. Niekoľko desaťročí, až do nástupu Veroniky Velez-Zuzulovej a Petry Vlhovej, bola najúspešnejšou slovenskou zjazdárkou histórie. V roku 1984 sa však zranila a o rok neskôr oficiálne ukončila kariéru.

Gantnerovci: Na snímke hore dcéra Petra a Jana, matka Janka a otec JurajZdroj: Milan David

Mama ako podnikateľský vzor

Janka Gantnerová hovorí, že najúspešnejšom podnikateľkou v rodine a jej motivačným vzorom je jej mama. Samostatne začala podnikať ako vyše šesťdesiatročná v Ždiari a dnes 85-ročná akčná pani svoj penzión a reštauráciu viedla až do svojich 83 rokov. Až vtedy sa nechala rodinou presvedčiť, aby odišla do dôchodku. Ten si vie tiež užiť. Keď nám robila chvíľu spoločnosť pri stretnutí s Gantnerovcami, rozprávala zážitky z plavby výletnou loďou po Stredomorí, na ktorej bola prvýkrát.

„Najťažšie na pretekárskom živote je vyrovnávať sa s neúspechmi, ale prechod z vrcholového športu do civilu a ani zaradenie sa do pracovného procesu nebýva jednoduché,“ hovorí bývalá úspešná zjazdárka. Vysvetľuje, že roky je človek naučený na kolobeh tréning-regenerácia, v zime sa k tomu pridávajú ešte preteky a zrazu sa mu život úplne prevráti naruby. „Našťastie nás s bratom rodičia viedli k tomu, mať v rukách nejaké povolanie a k tomu sme aj my s manželom viedli naše deti,“ hovorí.

Keďže v jej časoch bolo stredisko vrcholového športu ministerstva školstva v Bratislave, voľba padla v jej prípade na Vysokú školu ekonomickú. Tú, len už premenovanú na Ekonomickú univerzitu, vyštudovala aj dcéra Jana, ktorá to tiež ako slovenská reprezentantka v zjazdovom lyžovaní dotiahla na dve olympiády. Pre problémy s kolenom kariéru predčasne pred dvoma rokmi ukončila.

Staršia z dvoch dcér Petra tiež lyžovala. Aj keď reprezentačnú úroveň nedosiahla, so športom je v súčasnosti spojená profesionálne. Po štúdiu Fakulty managementu UK v Bratislave a dvoch rokoch na americkej univerzite pracuje ako tajomníčka medzinárodného úseku na Slovenskom olympijskom výbore.

Neprehliadnite

Z lyží na chatu a do hotela

Keď Janka Gantnerová skončila kariéru, dostali s manželom ponuku viesť Chatu pri Zelenom plese. „Vlastne som sa ani nezamýšľala, že by som chcela robiť niečo iné. S chatárčinou som vyrastala a vždy som robila rada s ľuďmi pre ľudí. Vrátila som sa po rokoch tam, kde som bola od narodenia. Len manžela som sa akosi zabudla spýtať,“ hovorí s úsmevom.

Juraj Gantner je vyštudovaný telocvikár a angličtinár, tiež tréner lyžovania a zrazu sa z neho stal chatár. „Našťastie chatárčenie, osem kilometrov od civilizácie, síce v krásnej prírode, ale bez vody, kúrenia a elektriny bola pre mňa výzva. Je to záležitosť skôr pre chlapov, ženy chatárky sú výnimkou, takže ma to chytilo,“ spomína. Chatu viedol až do roku 2010. Vtedy boli vypísané výberové konania na nájom tatranských chát a Gantnerovci súboj o tú svoju prehrali, čo Janka považuje za ich najväčšiu podnikateľskú prehru.

Hotel Club KežmarokZdroj: Archív Janky Gantnerovej

Popri chatárčení kúpili v osemdesiatych rokoch v centre Kežmarku schátranú budovu, ktorú si chceli, než začnú chodiť dcéry do školy, prerobiť na rodinný dom. „Všetci si vtedy kupovali pozemky na okrajoch mesta, aby si mohli postaviť domček so záhradkou, len my sme kúpili zrúcaninu v centre mesta. Lebo svokor so známymi povedali, že je to dobrá investícia,“ spomína J. Gantner.

Koncom osemdesiatych rokov nikto netušil, že sa bude dať podnikať. Keď sa táto možnosť naskytla, prikúpili vedľajší polorozpadnutý dom a za peniaze, ktoré získali z predaja penziónu v Ždiari a postavili súčasný hotel Club Kežmarok. Otvárali ho v roku 1993 a je jedným z najdlhšie fungujúcich hotelov na Slovensku. „Tam, kde mala byť naša obývačka, je reštaurácia, namiesto našich izieb sú tu izby pre hostí,“ vraví J. Gantnerová. V hoteli sa nakoniec usídlili aj oni ako rodina.

Pokračovanie článku - stránka 1 z 2
Pokračovanie článku na ďalšej stránke
  • Tlačiť
  • 10

Rubrika Podnikanie

Tagy Rodinné firmy