Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Utajení páni Liptova omladzujú rodinný tím

Liptovská skupina Verex sa v slovenských médiách za takmer tridsať rokov existencie mihla výraznejšie len raz. Keď pred zhruba pol dekádou začali jej majitelia vo veľkom investovať do cestovného ruchu spolu so spoločnosťou Tatry mountain resorts (TMR) pod vplyvom finančnej skupiny J&T. Ľudia z Verexu dokonca sami kúpili jeden z najväčších akvaparkov v krajine – bešeňovský Gino Paradise.

03.11.2018, 18:58 | Ivan Haluza | © 2018 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Impozantný je však aj dovtedajší rast skupiny v iných biznisoch, ktoré rozvíja od deväťdesiatych rokov. Vo svojich obchodoch s potravinami i elektroinštalačným materiálom pre stavbárov, ale aj v chove sliepok na vajcia či čistení bielizne dosahuje ročne tržby vyše sto miliónov eur a zamestnáva takmer sedemsto ľudí.

Navyše je aj vysoko zisková. Za posledné tri roky zarobila pravidelne vyše päť miliónov eur a štátnu kasu tak podporila daňou z príjmov po vyše milióne eur. V regióne Liptova je to jedno z najsilnejších podnikateľských zoskupení.

Verex HoldingZdroj: Maňo Štrauch

O rodine treba hovoriť

To, že sa na takúto pozíciu dá vypracovať doslova z ničoho a bez žiadnych veľkých privatizácií, porozprávalo TRENDU kvarteto liptovskomikulášskych spolumajiteľov Verexu. Vlastníci, ktorí spolu bez rozkolu podnikajú skoro tri desaťročia, však najskôr hlasovali o tom, či sa ukázať v médiách. Napokon to dopadlo tri k jednej v prospech medializácie.

Rozhodlo to, že reportér týždenníka s nimi hovoril aj o tom, ako sa im v súčasnosti darí vzájomné biznisové spojenectvo prenášať na ich deti. Sami vnímajú, že zachovanie tuzemských firiem v rukách slovenských rodín je dôležité pre ekonomiku. Nič nedrží doma firmy pevnejšie ako rodinné väzby majiteľov.

Ich skúsenosti zo zvládania nástupníctva sú o to inšpiratívnejšie, že firmu vlastnia až štyria ľudia. Nie je pravidlom, ak dnes zakladatelia v malej v rodinnej firme do nej zapracujú vlastné deti. Verex však vlastnia štyria otcovia, ktorí majú dohromady desať detí. A o to je to zložitejšie.

Zdroj: TREND.sk

Obchodníci samoukovia

Bratia Pavol a Milan Mikušiakovi sa pritom s Vladimírom Krčom a Tadeuszom Frackowiakom – rodeným Poliakom, ktorý od roku 1980 žije na Liptove, pred začiatkom spoločného podnikania vôbec nepoznali. Verex rozbehli v roku 1991 krátko potom, ako M. Mikušiak spoznal V. Krča a T. Frackowiaka v novej práci pre jeden z vtedajších najväčších slovenských agrárnych podnikov – Štátny majetok Liptovský Mikuláš. Podnikať začali preto, lebo poľnohospodárske podniky sa v tom období na Slovensku rozpadali.

Firmu Verex zamerali na vývoz a dovoz potravín. V. Krč a T. Frackowiak ako dlhoroční manažéri agrárnej firmy s tým mali bohaté skúsenosti. Ale aj bratia Mikušiakovci získali v podnikaní nemalé ostrohy. V menšom začali obchodovať ešte za socializmu v rozsahu, ako to bolo vtedy popri práci pre štátne firmy dovolené. „Začali sme s náhradnými dielcami pre autá. Rozoberali sme staré embéčky a chodili po vtedajších socialistických burzách,“ spomína Milan. Potom prešli na potraviny. Syrové korbáčiky nakúpené zo Zázrivej chodili predávať do tatranských turistických stredísk či pred veľké liptovské obchody. A neskôr vozili na Liptov karlovarské oblátky.

Po revolúcii to všetko zúročili vo veľkom obchode. Verex sa po založení orientoval hlavne na Poľsko. Vozil tam slovenské pivo, víno či vajíčka. Odtiaľ zasa dovážal pre tunajšie obchody a reštaurácie konzervované produkty či ovocie.

Kvarteto vedelo rozbehnúť biznis aj bez veľkých peňazí. „Žiadny kapitál na obchod nebolo treba. Stačilo kúpiť a predať, lebo v ponovembrových časoch, aspoň spočiatku, všetci platili a nepodvádzalo sa,“ spomína T. Frackowiak. Nikto zo spolumajiteľov pritom obchod neštudoval. Mali za sebou štúdiá poľnohospodárstva, strojárstva či dokonca výpočtovej techniky.

Zakladatelia i nová krv Verexu (zľava): Vladimír Krč junior, Vladimír Krč, Jakub Frackowiak, Tadeusz Frackowiak, Milan Mikušiak, Pavol Mikušiak junior, Pavol MikušiakZdroj: Maňo Štrauch

Obchody namiesto exportov piva

K otváraniu prvých vlastných predajní potravín, ktorých dnes majú na Orave i Liptove vyše tridsať, ich okrem iného priviedlo aj poľské uvalenie ciel na dovozy piva. Odrazu sa im tento trh zatvoril. „Z hraníc sa nám vrátili štyri kamióny a my sme to pivo museli predať doma,“ hovorí Tadeusz.

Prvú predajňu v ich domovskom Liptovskom Mikuláši otvorili v roku 1992. O rok neskôr začali v meste prevádzkovať prvý tuzemský supermarket aj s vlastnou rozrábkou mäsa nazvaný Verimex. S plochou tri a pol tisíca štvorcových metrov bol najväčším slovenským supermarketom až do roku 1999, keď ho predstihol nový žilinský Kaufland. Dnes už v ňom Verex predajňu nemá a plochy prenajíma iným obchodníkom.

Najväčší skok s predajňami zaknihovala firma v roku 1996, keď v privatizácii získala trinásť predajní bývalého liptovskomikulášskeho Zdroja. „Bolo len dobré, že sme s predajňami začali tak rýchlo. Naučili sme sa to, a tak sme vedeli lepšie odolávať zahraničnej konkurencii, ktorá sem začala chodiť od prelomu milénia,“ konštatuje P. Mikušiak.

Aj samotný Verex však v roku 2006 vstúpil do nákupnej aliancie CBA, vďaka ktorej nakupuje potraviny pre svoje predajne vo väčšom zoskupení za výhodnejšie ceny. Vtedy zmenil názov obchodnej dcéry s potravinami na CBA Verex.

Pokračovanie článku - stránka 1 z 3
Pokračovanie článku na ďalšej stránke
  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Podnikanie

Tagy Rodinné firmy

Diskusia (0 reakcií)