Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Farmári, neplačte. Konečne podnikajte!

25.07.2019 | Ivan Haluza

Diskusia (32 reakcií) Pravidlá diskusie

01.11.2018 | VlastiX

Stejné jako v České rep. Zasejí řepku, poberou dotace, 5x pole zchemizují a pak řepku prodají Babišovi. Ani orat už neumí, orají ne po vrstevnici ale z kopce po spádnici.

25.07.2019 | lvan Petráš

A to ešte u nás sú takí poľnohospodári, čo ročne zoberú dotácie za 5 miliónov a potom vysypú hnoj pred parlament a chodia 400 km na traktoroch protestovať pred ministerstvo, že chcú viac. Banda nenažraná..

25.07.2019 | lvan Petráš

Ja by som im dal také dotácie... S bičom by som tých darmožráčov hnal..

26.07.2019 | HlasNaHlas

ty, puk, by si nevedel ani bič chytiť do ruky, nieto ešte hnoj kydať. škoda, že pred Dankov falus toho hnoja nevysypali viac

26.07.2019 | Andrej_sk

No ja by som ten hnoj nasypal na Danka.
Kazdemu, co jeho je.

01.11.2018 | Peter Andrišin

Miesto 10 zložitých a dlhodobých krokov by na začiatok stačili 3 úplne jednoduché okamžite realizovateľné:
1. Grófke Roškovej (Smer-SD aj keď má vraj pozastavené členstvo

01.11.2018 | Peter Andrišin

Zastaviť dotácie na asfaltové plochy a letisko a vymôcť od nej už zaplatené dotácie na tieto plochy (pod hrozbou basy).
2. Odmeniť (po vzore whisttleblowerov) každé oznámenie o neoprávnenom čerpaní dotácií.

03.05.2019 | zajo-

Pásla kone na betóne 3

01.11.2018 | Peter Andrišin

3. Motivovať tie odbory, ktoré su podla autora efektivne (chov dobytka prasiat a kurčiat- miesto dovážania lacnejší ale nekvalitnej hydiny z Brazílie).
Skúsenosti s chovom oviec a jahniat máme.

Sci fi? Stačí sa ísť pozrieť do Rakúska (Riegensburg 30km od Grazu: jedna "rodina" spracováva mäso druhá víno, tretia syry, ďalšia čokoládu Zotter. K tomu pestujú jablká, jedlé gaštany a neviem čo ešte. Miesto konkurenčného boja spolupracujú. Ten umí to a ten zas tohle a všichni dohromady udelame moc.

05.11.2018 | Anonym

to je výborný postreh - v Rakúsku skutočne farmári produkujú účelnejšie, a spolupracujú aj s lokálnymi predajňami a reštauráciami, čím podporujú regionálny rozvoj, udržujú vysokú kvalitu a čerstvosť produkcie,...
Len na rozdiel od SK nemajú na sebe prisatých štátnych parazitov a skorumpovaných byrokratických demagógov, ktorí pri neschopnosti tvoriť hodnoty sú odkázaní nás okrádať.
(a okrem p. Roškovej aj iní vyvolení/osvietení smeráci profitujú z poľnohospodárskej prvovýroby aj tam, kde poctiví farmári skrachovali/boli zlikvidovaní - napr. p. Záhumenský). Tak tzv. hospodárska súťaž a trhové konkurenčné prostredie sú len variácie na tému zneužívania politickej moci na nekalú súťaž a prelievanie kapitálu z rozpočtu Sk a Eu do vreciek politickej mafie.
Zaujímalo by ma, kto tento článok objednal a koľko poddaných mal získať.

06.11.2018 | HromBlesk

NEidealizujme. Majú aj oni povinnosti. Ale na druhej strane maju nekonečnú hrdosť a tvrdo pracujú a pracujú s rozumom. Mám známeho vinára na MOsele..na otázku kolko ma dotácií ma zahnal že naposledy pre 8 rokmi na lanovku na zber hrozna v strmých svahoch. a vínko robí fajné za 5-6 EUR za flašku a bez dotácií.

03.05.2019 | bozsky

Hlavne maju rakuski farmari o 40% vyssie dotacie na hektar od EU a vyssie dotacie od statu. Rakusky farmar sa zobudi a je mu jasne, ze ma zarobene aj bez predaja produktov. V Gattendorfe, Burgenland (stara cesta do Parndorfu) minuly rok zaorali 2 polia tekvice, lebo bola nizka vykupna cena a niekolko hektarov jablk ani neobrali, lebo nedokazali zohnat dost ludi, ktori by za nizky plat chceli oberat, aby konkurovali zaplave jablk odvsadial.

25.07.2019 | Runforfun

byvam u rakuskych farmarov aj u nemeckých a kecáme veľa. NApr taký vinár na Mosele nedostal od štátáu nič posledný 8 rokov. Dajú im iba kamion vápna a raz za 15 rokov prachy an rekonštrukciu lanoviek ktorými zvážajú prdu zo strmých svahov A vino u nehoi kupujem od 5 EUR / l. Rýnak ako hrom. Cize nesnívajme tu iba o dotáciách

02.11.2018 | Martin Baláž

Hlavne sa musi spravit poriadok lebo napriklad my mame spor s druzstvom a ziadame vypratat pozemky na ktorych je vraj sad na ktory sa myslim ze stale beru dotacie pritom uz minimalne 20 rokov z toho sadu nikto nebral urodu a viete si predstavit aka dzungla tam je. Druzstvo sa vyhovara ze nema peniaze na vycistenie pozemku ale to ze na to brali/beru x rokov dotacie to nikomu nevadi. A zatial s tym nevie nikto pohnut, jedine ak by sa to asi medializovalo co nechceme lebo aj tak si to odskacu len ti na najnizsich miestach co za nic nemozu. Alebo nastavit aspon poberanie dotacii tak ze musi mat na ten pozemok podpisanu najomnu zmluvu ziadatel, alebo ak pozemok vlastni, ale toto sa bude tazko presadzovat lebo tym by utrpeli hlavne velke podniky ktore takto maju aj stovky ci desiatky hektarov a nemaju zaujem vypatrat majitelov ci s nimi aspon podpisat novu zmluvu ked sa nikto neozyva...

25.07.2019 | muchomuurka

MB: Presne, je potrebné aby úrady konečne v zákonných medzich pomáhali strane, ktorá je v práve, a nie aby v systéme podporovali profitovanie kadejakých špekulantov. Lenže pokiaľ bude úradník na príslušných inštanciách vykonávateľom svojvôle tejto "podnikateľskej elity", tak sa majiteľ pôdy môže i rozpučiť a podnikať. Fakt super, keď mu hejpodnikateľ pozbiera úrodu polomafiánskym spôsobom alebo si vytýči na jeho pozemku svoje súkromné pole. Bratislavocentrizmus žiaľ je živý a vôbec ho netrápia problémy nejakých súkromných vlastníkov pôdy. Úrady zvyčajne šikanujú človeka, ktorý sa nevie domôcť svojho práva vyplývajúceho z vlastníctva pôdy a ani tomu nejako úradne nepomáhajú. Štýl plánovaného sceľovania pôdy je iba pekný názov pre novú vlnu kradnutia. Čo sa dá čakať od takej garnitúry.

05.11.2018 | _martin_

Začnete niečo robiť, pestovať alebo chovať, a už sa dostavia úradníci a buzerujú...

05.11.2018 | Jaroslav Raztocny

pani z trendu, pekne rozpisana tema. Zopar rad pre kvalitu obsahu:
- nepouzivajte priemery, je to udaj bez vypovednej hodnoty. Pre porovnania su vypovednejsie quartily a percentily.
- k Belgicku. Najvyssi kopec ma 694m a krajina je skor nizina (az na Ardensku cast). Rozloha Belgicka je len 30tis km2 (vs 49 Sk). Nie je tak roztrhane pohoriami, teda ma suvislejsiu plochu pre polnohospodarstvo (44% uzemia).
- niziny u nas zaberaju 20tis km2 (Zahorska, Podunajska, Juho a Vychodoslovenska nizina), co je 67% celeho Belgicka. Akurat nasa Agropoda ma rozlohu prave tych 19,6tis km2, takze zvysok polnoslovenska sanuje zastavanu plochu vsetkych nizin u nas.
- a tu je ten point - cele nase urodne niziny maju o 48% viac plochy ako total Belgicka polnopoda (19,6 vs 13,2), nit k Vasmu clanku o produktivite a pod. (pozitivne - schopnost hospodarit, negativne- poda sa presuva do hornatejsich uzemi)
- v Belgicku je 3,4x hustota obyvatelstva a 11% z celkoveho obyvatelstva je lacna pracovna sila z tretich krajin
- co tak kupna sila nasho vs Belgickeho trhu a kolko sa z toho exportuje
- potom porovnajme skolstvo a pripravu farmarov na svet (nemyslim, ako dojit ovce), lebo iba ta myslienka, ktoru dovediete do uspesnej reality a predate ju sa pocita
- a pan Chrenek by mal vediet vyslovit slovo “kradez” v pripade rozdelovania dotacii v Sk. V tom sme fakt daleko (verim, ze dalej ako Belgicania a Holandania dokopy). Takze, ak pan Chrenek zastupuje organizaciu, ktora leje do nasho systemu podporu a ma vedomie (jedine, ze by nevedel citat) o tom, ze sa tu prostriedky rozdeluju v rozpore s... povedzme pravidlami samotneho poskytovatela, ako konal? Poskytoval dalsie?

Na zaver inspiracia:
https://www.nationa...

06.11.2018 | IvanPe

Dalsim problemom je voda:
http://www.intersuc...

06.11.2018 | IvanPe

A este raz a krajsie: http://www.intersuc...

06.11.2018 | mba

Pan Haluza a redakcia Trendu: Konecne sa naucte gramatiku! Vykricnik ma byt aj za prvou vetou v nadpise. A potom niekomu radte. Ano, bez tvrdeho spolocneho postupu farmarov to nepojde, nikto to za nich nevybavi! Treba udavat parazitov, ak si ich v tom chlieve nepomenuju, vycicaju ich a SK polnohospodarstvo zdochne.

Aj v Modre poznam takych akoze "polnohospodarov", kde druzstvu velia arogantni pravnici, co v zivote motyku v ruke nevideli. Len cicaju dotacie, druzstvo rozpadnute, v zalostnom stave, dotacie beru aj na podu bez titulu po zomrelom otcovi, podiel v PD mu pravnymi kluckami doslova ukradli. Ten podiel, ktory jeho mama ziskala za rodinnu dedovizen. Dnesne polnohospodarstvo ovlada dotacna mafia a pohrobkovia bolsevikov. Aj preto nas kraj vyzera ako vyzera a je neporovnatelny napr s Rakuskom. Ked Tkac je dnes vinohradnikom, niet co dodat! In vino veritas. SK polnohospodarstvo ovladli grazli a velkopodnikatelske struktury a la Babis v CR vysavajuce dotacie. Nic viac.

06.11.2018 | Roman Kanala

Ak je problémom monopol reťazcov na trhu, tak treba ten monopol prelomiť, aby farmári mali priamy prístup na trh. Na Francúzsku po francúzsky som videl bio obchod, kde boli síce drahšie potraviny, ale všetko miestne. Obchod prevádzkuje združenie miestnych farmárov. Priamo mu dodávajú chlieb, mlieko, syr, zeleninu, hrozno, víno, zbytok bio produktov je kúpený inde, ako diétne krmivo pre mačky a psov. Je to lepšie, ako trh, lebo trhovníci predávajú len jeden výrobok. V obchode majú všetky potraviny a všetko je bio.

Je možné stať sa členom kooperatívy za nejaký členský podiel a nakupovať s 20% zľavou, teda bez zisku pre obchod. Dodávatelia tak predajú viac svojej produkcie a zákazník je pripútaný k danému obchodu.

Združení farmári zamestnávajú predavačov, ktorí robia všetko. Účtovníctvo, upratovanie, marketing. Priestory nemajú vlastné, ale si ich prenajímajú. Funguje im to dlhodobo.

06.11.2018 | Andrej_sk

To iste hovorili aj tu
https://www.etrend....

To je ale uz prilis vysoky level na (vacsinu) nasich farmarov. Oni maju traktor, pole zdedili, tak oru, seju a znu.
Ak by sa mali zdruzit do niecoho, tak sa akurat tak dobre rozhadaju a nic neporiesia. Nedokazu sa dohodnut ani surodenci medzi sebou - Tapakovci alebo Vsichni dobri rodaci po slovensky.

06.11.2018 | salamoon

"V správe Federálneho štatistického úradu o sociálnom a ekonomickom rozvoji ČSSR v roku 1989 sa konštatuje „že poľnohospodárstvo už celý rad rokov – čiastočne aj vzhľadom na špecifické podmienky v prerozdeľovacích vzťahoch – patrí k stabilizujúcemu odvetviu národného hospodárstva. A pri výraznejšom obmedzovaní dovozu kryje stále rastúcu spotrebu potravín čo do objemu v celku uspokojivo.

V roku 1989 boli potraviny dotované v čiastke cca 35 mld. Kčs. Priemerná odmena pracovníkov v JRD bola 3 559 Kčs mesačne, zatiaľ čo priemerná mzda v štátnom a družstevnom sektore bola 3 218 Kčs. Hodnota základných prostriedkov v poľnohospodárstve bola 312 335,8 mil. Kčs a v potravinárskom priemysle 83 023,5 mil. Kčs. Na Slovensku (1988) výkony vrátanie mimoriadnych výnosov boli na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy 25 307 Kčs (rastlinná výroba 54%, živočíšna výroba 46%) a priemerný zisk na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy bol 1 995 Kčs. Pre informáciu, nákupná cena pšenice za tonu bola 1 697 Kčs, kukurice 2 157 Kčs a za síran amonný tN sme zaplatili 1 430 Kčs. Treba uviesť, že hospodárske výsledky boli aj pričinením pridruženej výroby, ktorá bola pre družstvá prínosom.

Poľnohospodárstvo v posledných desaťročiach, podobne ako celá spoločnosť, prešlo bolestivými zmenami. V deväťdesiatych rokoch v období stabilizácie poľnohospodárskej výroby a trhu s potravinami na základe spoločenskej zmeny a politickej objednávky bol pokus o vrátenie sa k pomerom pred rokom 1948. Tu by sa bolo treba na chvíľu zastaviť a pripomenúť roky 1991 a 1992. Z politickej vôle z vyššej moci sa rozbíjali družstvá. Bezbrehá liberalizácia cien poškodila našich výrobcov, sedemmíľové a ústretové kroky voči GATT a ďalšie postupy vtedajšej federálnej, ale aj slovenskej vlády (ministri za KDH Džatko a Kršek) spôsobili nielen priame škody (napr. výpredaj hovädzieho mäsa za jednu marku). Prebehli i nenávratné zmeny v štruktúre a objeme poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie a vo výžive. Plody tejto schematickej politiky sme ešte nedozbierali.“ Od roku 1996 ubehlo pár rôčkov a všetky plody sme vďaka neprezieravej politike všetkých vlád a ministrov poľnohospodárstva nepozbierali. Globalizácia hospodárstva a celej spoločnosti, vstup do Európskej únie zmenili prirodzený vývoj slovenského poľnohospodárstva. Ako sa neskôr ukázalo, masívna reklama a dotačná politika v štátoch EÚ a ústretovosť politických garnitúr voči obchodným reťazcom, nabúranie prirodzených väzieb v agrokomplexe medzi výrobcom a spracovateľom, atď. zmenili postavenie slovenského agrokomplexu na okraj trhu s potravinami. Zo štátu, ktorý dokázal v špecifickej miere sebestačnosti (u plodín, pre ktoré máme klimatické podmienky) pokryť svoju potrebu na 98,5 %, z toho u rastlinných výrobkov na 93,4 % a u živočíšnych výrobkov na 102,9 %, sme sa stali krajinou závislou na dovoze potravín viac ako 50 %.

Český a slovenský agrokomplex bol významným hráčom na európskom trhu potravinami. Družstvá a štátne majetky svojou veľkosťou a koncentráciou poľnohospodárskej výroby boli príliš silným partnerom voči farmárom v štátoch západnej Európy. V prípade, že by v agrokomplexe nastúpili nové technológie, čo bol reálny predpoklad, uplatnil sa model „Slušovice“, západná produkcia by sa na našom trhu presadzovala len ťažko, čo prirodzene nebolo v jej záujme. Obdobne ako politická moc v šesťdesiatych rokoch odstavila Jozefa Herczega a potlačila iniciatívu na družstvách, tak z tribúny Václavského námestia sa budúci prezident postaral o likvidáciu Slušovíc a odstavenie predsedu Čubu. Je na škodu celej spoločnosti, že politické elity pod rôznymi heslami ako napr. „otvorenosť domáceho trhu voči zahraničným výrobkom a službám zvyšuje konkurenciu na trhu, zníženie cien, z čoho majú úžitok domáci spotrebitelia“, alebo „voľný trh všetko vyrieši“ (môže posúdiť každý občan) jej otvárali cestu. Ak k tomu pridáme vyhlásenia typu, že ani Singapur nemá poľnohospodárstvo, nemôžeme sa čudovať, kam naše poľnohospodárstvo od roku 1989 dospelo."

06.11.2018 | xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

......a potom to vzali do rúk skrvení právnici a štbsynkovia.

06.11.2018 | IvanPe

Do sukromneho vlastnictva to dostali presne ti, ktori to predtym riadili. V ramci akcie: tvorba kapitalotvornej vsrtvy. Otvorenost trhu sposobila, ze technologicky zaostale druzstva/ farmy/ podniky nedokazali konkurovat kapitalu zo zahranicia a kym sa stat spamatal tak bolo neskoro. A tych par schopnych ti presli na sukromne podnikanie (napr spominane Slusovice su dnes sro SWS) ostatni predali co sa dalo.
Nastup novych technologii ako realneho predpokladu dalsieho rozvoja polnohospodarstva je fantazmagoria, socializmus totiz skoncil kvoli technologickej zaostalosti a nedostatku kapitalu.
Velkym problemom polnohospodarstva su nedoriesene vztahy majitelia pozemkov vs druzstva (statu patria zavlahy ake nestaral sa o ne a ked ich chcel prenajat tak zapytal za polorozpadnute rury neprimerane ceny co pri suchach su vysoke naklady) a rozdrobenost resp nescelene pozemky. Pozostatok dedicskeho zakona po Marie Terezie.
Takze na to aby vznikli vacsie farmarske celky technologicky dobre vybavene pri pretrvavajucom dedicskom zakone a pri europskej konkurencii je beh na veeelmi dlhu trat. A pri Francuzskom lobingu takmer nemozna vec.
Ale hlavne Slovensko je chudobna (s malym vlastnym kapitalom mimoriadne rovnomerne rozdelenom medzi rovnako chudobnych ludi) hornata krajina s dvoma urodnymi udoliami. Krajina kde ludia volia za svojich zastupcov zlodejov.

06.11.2018 | čézare

ja mam kamošov co majú JRD teda podu po JRD kúpili ju dali to dokopy relevatnu velkost a podnikaju. zavlahy a všetko majú doriešene všetko je ich ... luxusne podnikaju a dari sa im .... ale zaroven placu ze neprsi a ze kapitalisti zo zapadu maju dotacie a oni niesu konkurencie schopný voči zapasu co je blud ... len sa stazuju aby dostali dotaciu navyse co im zvýsi marzu ... ano su ine "JRD" co su v strate ale to je len o nich o ich hospodárení ...

25.07.2019 | Runforfun

Nehadzme vinu n apolitikov. Kto to bol čo začal kričať ako prvý dajte mi späť našo pôdu, pôdu našich dedov...a všetci už zabdli ako sa o ňu stará..ale chceli z nej bohatnúť. čakali nájmy ako svet. Tí čo mali väčšie kusy pôdy sa vytihali predali pod domy, resp začali hospodáriť. nei poltici ale my sme rozbili JRD... MY!!!

26.07.2019 | Brano L.

Škoda tých bludov.
V prvom rade si musíme povedať, a vy ste to napísali, že poľnohospodárstvo v socializme bolo abnormálne dotované. A to je tá vaša efektivita?
Že vraj vláda roku 91-92 za to môže.
Ja vám poviem, kto za to môže. Treťotriedna vrstva tvz.elity, ktorá tu vládne neprerušene 1990-1998 a možno aj 1999-2006 a najmä 2006 do dnes. A viete kto sú títo nímandi, čo boli niekedy v minulosti sluhami a stali sa pánmi? Celá verchuška okolo KSS, ŠTB, HZDS, Smeru a im podobným.
A im samizrejme vyhovuje rozhádanosť pospolitého ľudu aj neschopnosť skutočnej kooperácie nás Slovákov. A preto poľnohospodárstvo vyzerá tak ako vyzerá. Tie oblasti Slovenska bez stád, bez spásania, bez rozumnej ekologickej a výkonnej poľnohosp.výroby, to je na zaplakanie.

03.05.2019 | shaggy

Na margo EÚ a ich nového stupídneho nariadenia na ochranu autorských práv:
Novinári neplačte. Konečne podnikajte!

03.05.2019 | Truhlik999

Neodborným a zavádzajúci clanok.

25.07.2019 | noblesa

Neodborny a zavadzajuci komentar.

25.07.2019 | Runforfun

U nás na okolí máme rajčinárov..sú super darí sa im. Zdá sa že spojili na celom Slovensku. Páčia sa mi ovocinári ale aj vinári dokážu generovať viac obratu aj prac miest ako zrnoviny. Firmy v našom meste z našej iniciatívy sme sa spojili a garantovali malým sadom pravidelný týždenný odber jablk počas celelj zimy...ktoré dávame zadara zamstancom...super to začalo fungovať.

Minule som videl ministerku ako vraj ide podporiť stvabu skladov na zemiaky, lebo že vraj vypestovať vieme ale neviem skladovať.....a toťo som išiel okolo trstenej bašte zemiakov kam sme chodili na brigády z výšky piecť čipsy, a kukal som sa z obchvatu ako obrovské sklady na zemiaky chátrajú. Netreba dotácie, len sa pozrime čo už máme. Treba spojiť ako rajčinári a zrazu máme rajčiny made in slovakia aj v tescu aj v lidli aj v kauflande. Musia sa spojiť a potom jaú silu.

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.