Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Páni džemu: kvôli spoločníkom to vzdali, synovia ich vrátili do hry

Manželia Štefan a Nadežda Demeterovci sú so svojou rimavskosobotskou firmou Riso-R jedinými veľkými výrobcami džemov a ovocných nátierok v krajine. Hoci pôvodne obaja vyštudovali strojárstvo, konzervárenskému biznisu sa venujú už celé štvrťstoročie. Po prvom desaťročí podnikania s ním však takmer skoncovali. Pôvodne totiž džemy a iné produkty vyrábali s troma ďalšími manželskými pármi. No ako to už často v takýchto spolkoch býva, nepohodli sa a svoj biznis neskôr radšej predali.

04.02.2018, 20:05 | Ivan Haluza | © 2018 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 9

K džemom ich opäť vrátila vidina, že okolo nich dokážu vybudovať úplne nový rodinný biznis. O konzervárenstvo sa totiž začali živo zaujímať aj obaja ich synovia. Postupne sa kumšt naučili tak, že podľa rodičov ich môžu kedykoľvek úplne nahradiť.

„Rodinné podnikanie bez cudzích spoločníkov nás baví oveľa viac. Navyše sme v rozhodovaní rýchlejší i pružnejší,“ hovorí mama Nadežda, ktorá sa reportérovi TRENDU javí ako najvýznamnejší líder Risa-R. Keď sa na to neskôr opýta jedného zo synov, ten s úsmevom podotkne, že to tak asi aj bude. Mama však viackrát pri rozhovore sama zdôrazní, že ich najväčšou devízou je kolektívne rozhodovanie. Kľúčové riešenia pre podnik hľadajú vždy vo veľmi otvorených diskusiách celej rodiny.

Priširoké kvarteto rodín

Manželia Demeterovci sa v 90. rokoch ku konzervárenstvu dostali veľkou okľukou. S presedlaním na inú brandžu, než bolo strojárstvo, však veľký problém nikdy nemali. Nadežda totiž za socializmu pracovala aj ako učiteľka a neskôr sa stala šéfkou domova dôchodcov. Štefan zasa nastúpil do bývalého rimavskosobotského kolosu združených agropotravinárskych podnikov. Tam mal na starosti nákup mechanizmov a výrobných technológií. Aspoň sčasti tak využil strojárske vzdelanie.

RISO-RZdroj: Miroslava Spodniaková

Keď neskôr prišlo k politickým zmenám a rozbehla sa privatizácia, zapojili sa do nej aj Demeterovci. O pivovar či mäsokombinát rimavskosobotského veľkopodniku mali záujem oveľa vplyvnejší ľudia, no konzerváreň so 115-ročnou tradíciou sa im získať podarilo. Bola stratová a nebol o ňu veľký záujem.

Kúpili ju a viedli spolu s ďalšími troma manželskými pármi Bartakovičovcov, Hegedüsovcov a Košinovcov. Podnik, ktorému dali názov R.S.K., prevádzkovali vyše dekády. Celé slovenské konzervárenstvo sa však postupne dostávalo pod čoraz väčší tlak dovozov z cudziny a podnikalo sa v ňom dosť ťažko. Mnohé tuzemské podniky aj skrachovali. V R.S.K. sa turbulentné časy premietli do sporov medzi spoluvlastníkmi, a tak v roku 2005 konzerváreň radšej predali a rozišli sa.

Neprehliadnite

Nový vlastník, ktorý pôsobil v realitnom biznise, sa v konzervárenstve veľmi hýbať nevedel a výrobu dosť rýchlo utlmil. No areál podniku chcel zhodnotiť aspoň prenájmom pre iných podnikateľov. A tak oslovil aj Demeterovcov, či sa do konzervárenstva nechcú vrátiť. Tí si rok po predaji časť konzervárne aj naozaj prenajali. Navyše si k tomu prikúpili aj bývalú značku R.S.K. Riso. A vrátili sa aspoň k výrobe džemov, hoci pôvodne firma vyrábala vo veľkom aj sterilizovanú zeleninu či mäsové konzervy.

Pre seba i pre synov

„S manželom sme po predaji spoločnosti už nerátali, že sa niekedy do konzervárstva vrátime. No prišla ponuka na prenájom. A čo bolo ešte podstatnejšie, vtedy sme už v tomto biznise mohli rátať aj s pomocou oboch synov,“ spomína Nadežda.

RISO-RZdroj: Miroslava Spodniaková

Starší syn Michal, ktorý je dnes obchodným riaditeľom Riso-R, začal naberať skúsenosti v bývalom R.S.K. Dva roky predtým, ako v ňom rodičia predali svoje podiely, nastúpil na oddelenie nákupu surovín. Túto činnosť dnes robí mladší syn Rastislav, ktorý sa k rodine pripojil hneď pri vytvorení novej firmy Riso-R.

Obaja hovoria, že nastúpiť do biznisu rodičov bolo pre nich automatické i prirodzené. „Doma sme už ako deti počuli od rodičov, čo riešia a čo sa deje v ich firme. Podnikanie sa zlievalo s rodinným životom úplne samovoľne. A neskôr sme si privykli na firmu aj pri brigádach priamo vo výrobe. Pre mňa bola rodinná konzerváreň úplne jasná voľba,“ hovorí Michal. Matka ho s úsmevom doplní, že najviac synov nebavilo vypomáhanie na vrátnici fabriky. Ale priamo do výroby sa zapájali celkom usilovne.

Obaja synovia sa ku konzervárenstvu o čosi viac priblížili už aj vzdelaním. Obaja vyštudovali nitriansku poľnohospodársku univerzitu. Starší podnikový manažment a mladší manažment životného prostredia. V biznise úzko spojenom s pestovateľmi ovocia štúdiá využili. Isté skúsenosti naberali aj zahraničí. Na dlhších pobytoch boli v Amerike i v Austrálii.

RISO-RZdroj: Miroslava Spodniaková

Pokračovanie článku - stránka 1 z 3
Pokračovanie článku na ďalšej stránke
  • Tlačiť
  • 9

Rubrika Podnikanie

Tagy Rodinné firmy