Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prečo o slovenskú hudbu nie je v zahraničí záujem a ako sa to môže zmeniť

Slovenskej hudbe sa dlhodobo nedarí presadiť sa za hranicami. Významný úspech tam nezaznamenala žiadna kapela či interpret popovej či rockovej scény. Výnimkou potvrdzujúcou pravidlo je len speváčka Celeste Buckingham, ktorej dve piesne sa umiestnili v najprestížnejšej americkej hitparáde Billboard.

29.12.2018, 19:03 | Lukáš Kvašňák | © 2018 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 35

C. Buckingham sa však narodila vo Švajčiarsku, jej rodina pochádza z USA a jej rodným jazykom je angličtina. V alternatívnych žánroch je situácia o málo lepšia. Je pár umelcov, ktorí si vybudovali meno aj za hranicami a hrávajú na významných akciách po svete. Príkladom je Matia Lenická známa ako DJ-ka a elektronická producentka B-Complex. Na veľký úspech domáceho interpreta naďalej čaká celá brandža.

Nová doba pre staré vydavateľstvá

Dôvodov, prečo sa dlhodobo nedarí exportovať slovenskú muziku, je viacero. Tunajší trh je malý a tomu dlhodobo zodpovedalo aj postavenie miestnych pobočiek veľkých vydavateľstiev. Adekvátne tomu boli aj rozpočty a ambície na vývoz interpretov do zahraničia. S poklesom predaja fyzických nosičov a nástupom digitálnej distribúcie hudby vrátane ich nelegálneho sťahovania viacero z nich zo slovenského a českého trhu odišlo.

Viac fotiek nájdete v galérii TU

V roku 2010 to bol najprv Warner Music, neskôr i Sony Music. Warner sa do Česka a na Slovensko nepriamo vrátil na konci roku 2013, keď tu získal aktíva konkurenta EMI. Tak ako aj inde vo svete, aj u nás sa museli veľké vydavateľské domy vyrovnať s novou situáciou. Kým v roku 2004 bolo legálne na internete k dispozícii šesť miliónov skladieb a online služby existovali len v šiestich krajinách EÚ, v roku 2014 je k dispozícii na internete 43 miliónov skladieb a hudobné online služby fungujú v 28 krajinách EÚ.

„Slovenský interpret vie preraziť do sveta. Ide len o to, že sa o to nikto poriadne nepokúsil. Zaberie to veľa času, energie aj peňazí.“ 

Napriek tomu príjmy hudobného priemyslu v Európe dosiahli v roku 2004 úroveň takmer sedemnásť miliárd eur, zatiaľ čo v roku 2014 to bolo len 11,2 miliardy eur. Digitálne predaje a príjmy zo streamingových služieb ako Spotify, Apple Music alebo Deezer nedokážu nahradiť výpadok z predaja CD.

Slovenský hudobný trh zaznamenal po takmer dekáde poklesu prvý medziročný rast príjmov až pred piatimi rokmi. Keďže len samotný predaj a distribúcia hudobných nosičov by veľké vydavateľstvá už neuživili, stali sa z nich kvázi umelecké agentúry, ktoré zarábajú aj na exkluzívnom zastupovaní interpretov pri organizovaní koncertov či reklamných a marketingových aktivitách.

Formácia Peter Bič Projekt zaujala aj v Slovinsku či Dánsku.Zdroj: Peter Bič Projekt

Veľké vydavateľstvá sa preto sústredili na zabehnutých umelcov, do ktorých už nemuseli významne investovať a o začínajúce kapely nemali veľký záujem. „Nesnažíme sa dostať na zahraničné trhy Adama Ďuricu alebo IMT Smile.

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 35

Rubrika Podnikanie

Tagy hudba, vydavateľstvá