Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Vysokoškolský titul ako vstupenka do práce? Tie časy sa končia

05.01.2019 | Tomáš Nejedlý

Diskusia (25 reakcií) Pravidlá diskusie

05.01.2019 | Roman Kanala

Kedysi v socíku vysoká škola technická dávala technické znalosti a univerzita vedecké. Pytul Ing. bol ako konzerva Luncheon Meat. Mala štandardný tvar, etiketu s názvom a vnútri mleté mäso s múkou. Z amerického vzdelávacieho systému sme si robili srandu, pritom master z Harvardu, MIT či Stanfordu mal úroveň socíkovéno kandidáta vied. Kravčík je stavbáč a kandidát vied z numerických metód z Bratisavy a je schopný extrapolovať percentá nad 100% tak, že mu vyjde, že nielenže z krajiny odtečie všetka voda, ale že jej odteká viac, ako sú zrážky.

Po rozbití republiky a nástupe fašizmu sa každá vidiecka škola chcela nazývať univerzitou. A tak je univerzitou aj hnojárina v Nitre, aj Železničná fakulta v Žiline. Tam sa na prírodovedeckej fakulte študuje masmediálna komunikácia a kultúrne dedičstvo. Pasenie hore grúňom, pasenie dolu grúňom a kradnutie. Mečiarova univerzita Máťáša Bélu sa špecializuje na falošné pytuly a dokonca aj sv. Alžbeta sociálnej práce, ktorá je pod úrovňou gymnázia. Abolventi nevedia čítať a pochopiť čítaný text, nemajú základy logiky, nevedia filtrovať a overovať informácie, naletia každej blbine a čítajú Hlavné správy.

To je americký systém. Diplom kúpený za cenu opajcnutej diplomky je ako internetový diplom z Holej Trinity. Profesor doktor Rydlo si dokonca svoje pytuly vymyslel a udelil sám, inak má len maturitu z bratislavskej strojníckej priemyslovky. Zamestnávatelia sa pri predložení niektorých diplomov z Dubnice len zasmejú a rozlúčia. Po uliciach sa potulujú svorky JUDr. politológov a sociálnych alžbetíncov blbých ako tágo. Na úspech potrebujú členstvo v správnej strane a ostré tesáky.

05.01.2019 | PeterKN

Ostro napísané ale úplný súhlas...

05.01.2019 | skorodochodca

s "UMB" to bude podobne, ako s Dubnicou a Trnavou ... úroveň lepšieho gympla ....
... a politológovia píšu noviny ... preto je zaujímavé listovať aj v HS ...

05.01.2019 | @@@

ale ved to sme chceli ? ....smerovať tam kde usa a tam aj smerujeme .....takže aki je problem ?

05.01.2019 | JAKIL

....35 vysokých škôl a 115 fakúlt rôzneho zamerania, pre 5 milionový národ to je ABSURDNOSŤ....aj tu je jasné že nejde o vzdelanie, ale o biznis....kvantita je zabezpečená, ale kvalita nikde....za socíku bolo v československu 5 právnických fakúlt, teraz ich je na Slovensku 8, či už 9????....a uplatnenie právnika?????....no ani štát ich nepotrebuje.....a to platí aj pre iné odbory....

05.01.2019 | OliWer1

Pokiaľ vzrástol počet vysokých škôl a fakúlt, je logické, že musela klesnúť ich úroveň, pretože inteligencia uchádzačov aj absolventov nemohla narásť (a to naozaj nemyslím ironicky). Ak sa zhodneme, že VŠ by malo mať 10% obyvateľov, nároky na absolventov sú a musia byť iné, ako keď sa niekto rozhodne, že VŠ musí absolvovať každý, kto sa dokáže podpísať a vydrží sedieť 45 minút.

05.01.2019 | Emasculate

To je ako keby tvrdit ze komunisticke skolstvo bola kvalita. To je hlupy mega mytus. Ak z neho vysli dobri ludia, je to napriek nemu nie vdaka nemu.

Dnesne skoly niesu o nic horsie nez tie komunisticke, len ich je viac a teda niesu teda dostupne len uplatkarom a jednotkarom - pricom jednotkar v slovenskom ponimani znamena ten, co bol schopny sa nabiflovat a na konkretnom mieste v konkretnom case odslova doslova odrapotat nejaku pre zivot irelevantnu textovu pasaz.

Ale netreba byt naivny, vysoke skolstvo nikde na svete geniusov nevyraba. Diplom je vsade na svete len dokaz toho, ze clovek bol schopny a ochotny niekolko rokov po sebe pravidelne sam vstat z postele a niekolko hodin poslusne sediet na urcenom mieste. Toto je pre zamestnavatela isty indikator pouzitelnosti, a to je presne hodnota vysokoskolskeho diplomu.

05.01.2019 | demo50

Hmm, géniusov určite nevyrába, géniov asi tiež nie...

05.01.2019 | Emasculate

To je na diplom!

06.01.2019 | mirrmurr

Úplne súhlasím

05.01.2019 | @@@

"Ak sa zhodneme, že VŠ by malo mať 10% obyvateľov, " ....prečo 10% ?....nie je cielom slovenska usa ?...a v usa ma okolo 50% ludi vysoku školu ...takže my sme len prešli na tento model nič viac

07.01.2019 | OliWer1

Trojzavinac, Ty mas kazdy tyzden novy zoznam nepriatelov. Po DSS a Sulikovi je to teraz USA.

07.01.2019 | @@@

a kde čitaš že nepriatelom je usa ?...nikde som to nenapisal že usa je nepriatel ...napisal som že tam okolo 50% ludi ma vysoku školu a my chceme dosiahnuť to čo usa alebo chceš povedať že nie ?....

tak prečo 10% ?

05.01.2019 | Truhlik999

Problem internetu a zvlášť sociálnych sieti je vytváranie sociálnych bublín..

Verím, ze sociológia sa tomuto fenoménu uz intenzívne venuje.

Je tam ukrytý obrovský politicky a marketingový kapitál.

Kto dokaze vyťažiť sociálne bubliny, vyhra.

Ps: zatial jediní, kto to chápu, su harabin a hlavne správy .
Mediálna spodina typu denníka n a iných marxistických plátkov sa zatial prepadá do minulosti.

A zaslúžene.

05.01.2019 | Marek111

absolutne povrchne videnie problematiky (vlastne tak na urovni citatela HS).
bubliny nie su ziadny novy fenomen. online sa s nimi uz davno pracuje.

ako by si ta tvoja medialna spodina pomohla, keby klesla na uroven komunikacie HS?

07.01.2019 | Truhlik999

Napríklad tym, ze si prestanú proti sebe štvať 95% ludi, keďže vo vlastnej tuposti su presvedčení o nadradenosti svojho nazoru - a realita je v skutočnosti uplne inde. :-)

05.01.2019 | shaggy

"Po tom, ako svet zmenili širokopásmový internet, smartfóny, sociálne siete či kryptomeny, to mali byť školy a ich tradičný model vzdelávania, ktoré aplikácia nových technológií prevráti hore nohami. Nestalo sa.
"
Veď sami ste to nadpisom potvrdili, že sa to stalo:
"Vysokoškolský titul ako vstupenka do práce? Tie časy sa končia" - to je tá zmena v školstve. Kým v minulosti to bol titul z "tradičnej" inštitúcie, teraz sú to vedomosti a certifikáty aj od mladých, ale renomovaných autorít.

05.01.2019 | Truhlik999

Moze byt. Taky CISCO certifikát je asi viac ako nejaká školská teoria

06.01.2019 | mirrmurr

Problém s certifikátmi je ten, že je málo takých, ktoré preukazujú reálne vedomosti. Aspoň čo sa týka IT. Aby niekto získal certifikát, stačí si väčšinou zakúpiť zoznam otázok s odpoveďmi, nabyfliť si to a do pol roka je človek vycertifikovaný na úplného profesionála. Potom človek príde no pohovor a nevie odpovedať na základné otázky, lebo nepozná súvislosti a nechápe, prečo na otázku č. 10 je b) správna odpoveď. Niektoré testy sú zas také, že samotné otázky sú tak divne položené, že z testu vyletí odborník s dlhoročnými skúsenosťami. Problém je v tom, že v dnešnej dobe certifikovanie je len ďalší biznis IT vendorov. Cisco je na to skvelý príklad. Od Cisca jedine certifikácie od expert úrovne majú nejakú vypovedajúcu hodnotu, lebo skúška nie je len formou testu, ale aj formou praktického riešenia zadaných úloh. Zatiaľ iba u RedHat som stretol s tým, že všetky certifikačné skúšky boli založené na reálnych znalostiach. Ale nevylučujem, že to tak nerobia aj iní. Pokiaľ skúška neobsahuje aj praktickú časť len test typu vyberte si správnu odpoveď, tak pre mňa nemá veľkú vypovedajúcu hodnotu.

05.01.2019 | HromBlesk

Ale ano titulok článku platí. Titul je vstupenkou do práce, ale titul z dobrej univerzity. Ten platí stále.

06.01.2019 | mirrmurr

U nás vo firme nikdy neboli také časy, že by vysokoškolský diplom bola vstupenka. Na pohovore vyleteľ už aj taký uchádzač, ktorý keď sme sa ho pýtali na jeho diplomovku, tak si plietol dojmy s pojmami.
Problém je aj s online kurzmi. Niektoré sľubujú veľa znalostí a keď človek tu problematiku nepozná, tak naletí. Na poslednom pohovore sme mali človeka, ktorý absolvoval online kurz na určitú IT tematiku. Keď sme sa ho pýtali aby nám predviedol, čo sa tam naučil, tak nevedel vôbec nič. Nakoniec sa ukázalo, že to bol nejaký poldňový kurz, ktorý zahŕňal toľko tém, že normálne by na to bolo treba aspoň týždeň, aby sa to dalo zvládnuť v potrebnej hĺbke.

07.01.2019 | salamoon

takze ostanu len znamosti ? ;)

07.01.2019 | fogy

Nuž, je to tak preto, lebo dnes záujem firiem a ich hlavúňov je zamestnať aj vysokoškoláka za minimálnu mzdu, lebo vysokoškolák predsa nemôže ako nový pracovník vedieť aké sú pomery vo firme, či už pracovné, osobné a tiež nemôže mať ani šajnu o kooperáciách a dodavateľsko-odberateľských vzťahoch, lebo na Vysokých školách a univerzitách sa vyučujú predmety a nich je systém učiva obsiahnutý tak, ako si to predstavujú na ministerstve a všeliakých ústavoch od výmyslu sveta, ktoré vypracovávajú učebné plány a ja sa pýtam : "Podľa čoho ???", keď absolvent príde do firmy a všetci nie aby si uvedomili, že je to nový človek a najprv ho treba vodiť za ruku, aby pochopil, všetko to, čo som hore menoval, lebo by mali vedieť jednu vec, že naše školstvo od toho základného, je postavené na hlavu a žiaci, neskôr študenti by sa mali učiť to, čo potrebujú a nie to čo im niekto nalinkuje, ak nik s nich vo firmách nikdy nebol, ale po skončení sedí na riti mimo realitu a vymýšľa hlúposti. V zásade by mala byť široká diskusia medzi firmami, vysokými školami, univezitami, ministerstvom a všeliakými ústavmi na zašitie, čo je potreba vyučovať a hlavne, aby si firmy už v prvých ročníkoch vyberali študentov ako ich štipendistov a chodili tam praxovať ešte počas štúdia preto, aby po skončení, ak prídu do firmy, neboli ako astronauti vystrelení na Mars, nemusel ich nikto vodiť za ručičku, vedeli by presne aké vedomosti potrebujú a ak si sadnú za stôl vedia samostatne a zmysluplne pracovať na úrovni ktoréhokoľvek pracovníka, ktorý tam pracuje. Že tomu tak nie je, nie je chyba absolventov, ale zlého systému vzdelávania a predtým absentujúcej diskusie vysokých škôl a univerzít s firmami, ktorých absolventov budú zamestnávať o tom, čo majú absolventi vedieť a podľa toho robiť ich študijné plány podľa odborov v ktorých firmy pôsobia a podnikajú a podobne je to aj so stredným odborným školstvom. Hľadajme chyby tam kde sú, na vysokých školách a ústavoch, na ministerstve, že si dodnes nenašli cestu k firmám a nespýtali sa ich, čo majú absolventi vedieť a nie v absolventoch !!! Všetci si to totiž takto zjednodušili a potom sa nečudujme, že mladí odchádzajú do zahraničia a nikdy sa nevrátia, lebo tam vedia, že absolvent nie je programovateľný automat, musí sa zapracovať a pochopiť celý chod firmy a potom len môže ukázať čo vie !!!

08.01.2019 | Korejcan

Za mojich "čias", tj 2010-14 si pamätám neplatené stáže ponúkané na pracovnom portáli, v jednej telco firme. Osobne by som s tým problém nemal, keby môj čas bol aspoň zarátaný ako školský kredit, ale nie, zadarmo ako otrok... A tá referencia by hádam aj tak za nič nestála.

V "najlepšej" banke na Slovensku zas part-time za 2,5eura na hodinu na Forex oddelení :)) Radšej som sa učil kórejčinu

07.01.2019 | bluehen

Taketo casy aj niekdy boli ked sa vraj koncia?

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.