Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Analytička OECD: Na Slovensku je ohrozených až 70 percent pracovných miest

08.04.2019 | Tomáš Nejedlý

Diskusia (30 reakcií) Pravidlá diskusie

08.04.2019 | Martinoid

Uz teraz beru vysokoskolaci pracu pre stredoskolakov. Ale urcite treba viac dristania, to pomoze.

08.04.2019 | Niless

Pani analyticka asi v ziadnej firme nepracovala. Robotizacia a automatizacia v sebe zahrna okrem nakladov na obstaranie aj naklady na udrzbu. zmeni sa maly detail vo vyrobe, stroj treba prestavit. Robotizacia ma pridanu hodnotu pri velkych suboroch.
Ked firmy nahradia aspon take trivialne veci ako su pokladnicky v obchodoch, dokladanie tovaru, soferi autobusov, ci zasobovanie potom sa mozeme bavit o strachu z robotizacie.

08.04.2019 | Roman Kanala

Vo Švajčiarsku už veľké obchodné reťazce ako Coop, Migros, Aligro neberú nové pracovné sily. Namiesto 6 pokladní sú už len 3 a zbytok miesta je využitého na 6 automatických pokladní. Tam je jedna pokladníčka, aby pomáhala zákazníkom, ktorí to ešte nevedia. Alebo klikla OK na predaj piva, že ho nekupujú mladiství. Niektoré predajne idú ešte ďalej. Priamo na vozíku je čítačka kódov a zákazník vie všetko oskanovať priamo pri nákupe. Pri pokladni sa už tovar nemanipuluje, len zaplatí kartou a nakladá sa na parkovisku. Pokladníčka je tam kvôli náhodným kontrolám tovaru. To je jedna profesia, ktorá zmizne do desiatich rokov.

Podobne aj automatizácia výroby. Tá sa nerobí, kým je pracovná sila lacnejšia, ako roboty. Potom sa inštalujú roboty a namiesto 10 dunčov sa prijme 1 inžinier, ktorý bude dozerať na roboty a občas ich opraví. Robot nie je chorý, nebude mať choré decká, nebude papuľovať, štrajkovať, obliekať žlté vesty a rozbíjať výklady na Champs Elysées.

V doline Arve medzi Ženevou a Sallanches na ceste do Chamonix bolo veľa podnikov, ktorí robili "décolletage" pre automobilky. Frúzi radi obmieňajú plány áut počas produkcie a potom podľa ročníka treba ventil taký či onaký. Namiesto pol milióna kusov si automobilka objedná tisíc. To sa nevyplatí automatizovať, lebo náklady na nastavenie a odladenie linky by boli priveľké. Tak sa to robí ručne. Teda, robilo sa ručne. Zmena začala už pred krízou niekedy okolo 2005. Teraz si to automobilky objednajú z Číny a objednajú si štandardné kusy vo veľkej sérii. Dolina Arve sa stala hladovou dolinou ako Orava. Podobne aj hodinkárstvo na francúzskej strane Jury. Švajčiarske značky si snažia udržať produkciu doma a zatvorili francúzske manufaktúry.

08.04.2019 | Michal M

Samoobsluzne pokladne(tie som zazil prvykrat v roku 2004 v Londyne) aj Scan&Shop ma aj Tesco u nas. Nepouzivam ani jedno. Prva moznost je pouzitelna pri malych nakupoch kde sa da vsetko oskenovat. Pri vacsom nakupe je to strata casu. Teta v Tescu nestiha chodit za ludmi lebo kazdemu nieco nejde.Prvy problem je ak mam vlastnu tazku, uz tu sa systemu nepaci vaha mojej tasky, volam obsluhu. Dieta odjedlo pol rozka, nesedi vaha - volat obsluhu, granatove jablko vacsie(tazsie) ako predpoklada system, volat obsluhu. Mam alkohol? Cakam, lebo obsluha riesi rozok a granatove jablko. Mam nejaky tesco kupon na zlavu, cakam na obsluhu. Som moc rychly, alebo moc pomaly? "Necakany tovar v odkladacom priestore" alebo "Vlozte tovar to odkladacieho priestoru". Mam drahsi alkohol? Potrebujem obsluhu aby dala dole bezpecnostny zamok.

Scan&and shop som pouzival, ale napr. bio kura som naskenoval, ale ked som isiel platit tak tovar nenajdeny. Volat obsluhu. Pomerne caste preskenovanie - volat obsluhu a cakat, preskenovat. Alkohol, obsluha. Kupony detto.

Chodim teda pekne do pokladne, vacsinou mam stastiena nejaku starsiu pani, ktora sa usmeje na deti ked ju pozdravia, vie kde ma uz hladat rozne pecivo/ovocie atd. Je to rychlejsie. Bohuzial Tesco zacala na hulvata nehavat co najmenej otvorenych normalnych pokladni aby ludi nahnalo do tych samoobsluznych. Aj tak cakam, alebo idem do Kauflandu, Lidlu, Billy.

08.04.2019 | salamoon

samoobsluzne predajne mas aj u nas.. tesco, kaufland.. ja ich nepouzivam a ani nemienim este viac plnit kesene akcionarov, dokial budu klasicke..

08.04.2019 | Roman Kanala

Ja ich bežne používam v Coope vo Švajčiarsku, ale na Zlodejsku sa im vyhýbam. Je to zložitejšie.

08.04.2019 | stirling

To z Ciny platilo tak par rokov dozadu. Tu oblast pri Chamonix poznam,s par firmami tam spolupracujeme,nezda sa mi to hladova dolina,ale neviem ako to bolo predtym.Mam pocit ze vo Francuzsku maju skor problem najst ludi, s firmami co pracujem tak vacsinou su na hrane kapacity.
Ono ked si to zratas ,tak pri tom raste v Cine sa fakt max oplatia sroby alebo nieco drobne. Vacsie veci si nepamatam ze by som niekoho videl objednavat z Ciny. Hlavne doprava, naklady s tym spojene,nutnost mat veci na sklade. Vela firmam sa oplati mat dodavatela nedaleko kvoli JIT a podobne.

08.04.2019 | Roman Kanala

V tej doline už väčšina podnikov zavrela. La Roche sur Foron, Bonneville, Thyez, Magland, Cluses, Sallanches. Neprežili krízu. Po nich zatvárajú aj obchody a krčmy, lebo ľudia nemajú peniaze. Podobne aj v Jure mestečká ako Morez či Saint Claude, kde kedysi boli hodinárske podniky a stredná škola jemnej mechaniky. Dnes len prázdne ulice, prázdne domy, všetky krčmy zavreté, ostala len pizza na odber na ulici, ktorú treba zjesť na kapote auta, lebo dnu sa nedá sadnúť. Niečo ako Dobšiná, Jelšava, Gelnica.

Niektoré podniky prežili, lebo automobilky a iní odberatelia súčiastok mali negatívne skúsenosti s Čínou a znovu im dali robotu. Tu je vidno, ako priemyselný ekosystém silne závisí na pár odberateľoch, ktorí keď sa zle vyspia, môžu za krátky čas položiť celé odvetvia a potom to je nevratný proces. Firma v ťažkostiach sa ešte môže pozviechať, firma po bankrote už nie. Ostanú prázdne haly a vyasfaltovaný dvor.

08.04.2019 | @@@

nezmyselne strašenie ludi len za učelom aby dnes pracovali viac a za menej alebo aby prijmali aj tie zle pracovne pozicie ....


ked tvrdite že nebude potreba ludi potom prečo tu firmy vozia cuzdincov a nie len na slovensku ale v celej EU aj v usa načo su im ti ludia potrebny ked vlastne tvrdite že potrebny nie su ?....skratka niektory su ustavične s.ru do h,.by ....a potom to tak vyzera že jedine zbytočne miesto je to tvoje analytička :P

08.04.2019 | stirling

Tam pisu o buducnosti nie o sucastnom stave.

08.04.2019 | Morris

Už to upratujú roboticky, alebo stále ručne?

https://www.youtube...

08.04.2019 | Jaroslav Raztocny

Pan redaktor, tema je o tom, ze vzdelavane posuva cloveka dalej. Co tak uspokojit hlad po doslednych informaciach:
- “5.000 respodentov je uz reprezentativna vzorka”. Reprezintativnost vzorky predsa nedefinuje len jej pocet.
- zdroje o dopyte po zamestnancoch “pouzili sme Big Data”. Ake zdroje? Urad prace? Profesia? ... nie vsetko je na webe, nehovoriac o “hodnotnych” zamestnancoch. Mnozstvo zdrojov sa prepouzije v organizacnom postupe. Zosumatizovat to z Big data je strasne chaba a nicnehovoriaca informacia.

Ak uz otvorite taku skvelu temu, tak budte dosledni a nepopisujte to ako pre citatela v Novom Case. A ci?

PS:
najvacsim nepriatelom automatizacue su Manazerske zmluvy na 2 roky. Potom kazdy taky “zdroj” hlada quick wins”. Automatizacia je skvela vec, ale beh na dlhe trate. Bez doslednej analyzy a testovania/pilotovanie je to shoot in the dark.
Ten, kto pochopil ako dokaze ML a AI pomahat k rozhodovaniu z toho tazi uz dnes. Ako vidiet aj tu mnoho ludi si myli robotizaciu a strojove ucenie. Nie je to to iste, je to vsak komplementarne.

08.04.2019 | Tomáš Nejedlý

Dobry den, pan Raztocny, vdaka za reakciu.
Ad 5000 respondentov – pri OECD je predpoklad, ze ich zamestnanci ovladaju statisticke pravidla bezchybne, pretoze su pod dohladom desiatok clenskych krajin, ktore im dodavaju udaje a praca so subormi statistickych dat predstavuje dominantny podiel na ich aktivitach. Bol som vsak zvedavy na detaily, preto ta otazka na velkost vzorky.
Ad Big Data – ta metodika by bola zrejme na samostatny dlhsi text a tuto temu som preto uz neotvaral. No pochopil som to tak, ze preberaju komplet vsetky pracovne inzeraty zverejnene online na vybranych portaloch (ako Prfesia v SR) vo vybranych krajinach, tvoria z nich databazy, ktore nasledne analyticky softver spracuva ako big data a snazi sa najst vzorce.

08.04.2019 | Jaroslav Raztocny

Pan Nejedly, dakujem Ste prvy redaktor, ktory reagoval.
Viete prosim urobit aktualizaciu v clanku a dodat:
- zdroj na studiu OECD? Nehladam dovod hejtovania. Videl som uz vsak “studie” podobnych organizacii, ktore nevedeli dolozit zdroje vyskumu, cim ako uznate znizuju doveryhodnost u tej casti populacie, ktora informacie nekonzumuje, ale aj studuje ich hlbku. To by asi nemal hut problem od osoby z interview. Rad by som si to precital.

K tomu Big Data - tak trochu som tusil,, ze pojde len o verejne dostupne data parsery. Cim je skumana vzorka znacne obmedzena pre finalne interpretacie. Skuste oslovit opatovne zdroj na info, kde cerpali zdroje - nemal by s tym byt problem, pokial to bolo legalne a pokial sa nehanbia za svoj vyskum = chcu sa predsa pochvalit.

PS:
- ML a AI nie je ani tak o IT (to je len cisty support), ale ovela viac o schopnosti hrat sa s hypotezami a interpretaciou a znalostou skumanej domeny (business, procesy, vznik dat). Prilis sa precenuje IT segment, ten je a bude len supportom. Tam, kde to uz pochopili, ziju efektivnejsie.

08.04.2019 | Tomáš Nejedlý

Pokúsim sa, tiež som zvedavý na odpoveď :)

09.04.2019 | Jaroslav Raztocny

asi som bol rychlejsi:
OECD Skills for Job 2018, pouziva data sety PIAAC vytvorene v SK z roku 2011
Ten dlhy spominany survey bol pripravovany v roku 2007

dokument je tu:
http://www.oecd.org...'s_companion_Second_Edition.pdf
+ Technical report:
http://www.oecd.org...

Summary:
- uff, pozerame sa na historiu, toto nie je research aktualneho stavu.
- Problem solving in technology-rich environments (PSTRE), ktory sa opisoval v clanku bol zalozeny na tom, ci vedia ludia pouzivat PC ... how to operate a computer, how to fix a settings problem, how to use the Internet browser in a technical sense. Some knowledge of how to use basic ICT input devices (e.g., use of a keyboard and mouse and screen displays), file management tools, applications (word processing, email) and graphic interfaces is essential in order to be able undertake assessment tasks. However, the objective is not to test the use of ICT tools and applications in isolation, but rather to assess the capacity of adults to use these tools to access, process, evaluate and analyze information effectively.
- vo vzorke boli aj ludia po 60ke - to su tie ohrozene miesta?
- nikde ziaden citovany verejny zdroj, kde hladali parsovali data o poziadavkach na zamestnancov - ak to maju len z Uradu prace, tak potom fakt zle.

Presvedcte ma, ze sa mylim, ale toto je jeden z dalsich precenovanych researchov, nad ktorymi robia ludia, ako tato pani v clanku zavery hodne kristalovej gule.

Musim vsak suhlasit - a na to netreba tento research - kto sa nevzdelava, ten nerastie.

09.04.2019 | Jaroslav Raztocny

asi som bol rychlejsi:
OECD Skills for Job 2018, pouziva data sety PIAAC vytvorene v SK z roku 2011
Ten dlhy spominany survey bol pripravovany v roku 2007

dokument je tu:
http://www.oecd.org...'s_companion_Second_Edition.pdf
+ Technical report:
http://www.oecd.org...

Summary:
- uff, pozerame sa na historiu, toto nie je research aktualneho stavu.
- Problem solving in technology-rich environments (PSTRE), ktory sa opisoval v clanku bol zalozeny na tom, ci vedia ludia pouzivat PC ... how to operate a computer, how to fix a settings problem, how to use the Internet browser in a technical sense. Some knowledge of how to use basic ICT input devices (e.g., use of a keyboard and mouse and screen displays), file management tools, applications (word processing, email) and graphic interfaces is essential in order to be able undertake assessment tasks. However, the objective is not to test the use of ICT tools and applications in isolation, but rather to assess the capacity of adults to use these tools to access, process, evaluate and analyze information effectively.
- vo vzorke boli aj ludia po 60ke - to su tie ohrozene miesta?
- nikde ziaden citovany verejny zdroj, kde hladali parsovali data o poziadavkach na zamestnancov - ak to maju len z Uradu prace, tak potom fakt zle.

Presvedcte ma, ze sa mylim, ale toto je jeden z dalsich precenovanych researchov, nad ktorymi robia ludia, ako tato pani v clanku zavery hodne kristalovej gule.

Musim vsak suhlasit - a na to netreba tento research - kto sa nevzdelava, ten nerastie.

09.04.2019 | Tomáš Nejedlý

Pan Raztocny, na dalsie informacie z OECD si zial budete musiet pockat az do konca aprila. (Thank you for your message. Please note that I will be out of office until Thursday April 17th without access to my emails. I will reply to your message as soon as possible upon my return. Kind regards, Marieke Vandeweyer)

08.04.2019 | LPB

Ktovie, či sa táto analytička niekedy prešla po fabrike, kde robia Romanovi dunčovia. A všímala si, čo a ako robia. Koľko takých navštívila?
Chápem, že ten, čo v živote nič nezautomatizoval, bude vďačným šíriteľom týchto bludov. A že ich je!

08.04.2019 | oko

.. no vazeni diskutujuci, ak budete nadalej trvat na vlade Smeru a SNS, tak vam zostanu len oci pre plac a socialne balicky. kym to robert a kapitan budu zliepat ako doposial, ked zdania jeden sektor aby sanovali druhy.
este par rokov to mozno kapitalisti utiahnu a potom budete prosikat vladu aby prisla aj ku vam na vyjazdove rokovania a “zo statneho” pomohla vasmu regionu znizit kriminalitu a pocet samovrazd

09.04.2019 | maugli2

Ak mám povedať pravdu, ani ja tej diskusii nerozumiem, lebo keď ju čítam, tak to vyzerá akoby tu bolo všetko v poriadku (aj keď nie je), hoci článok zhrnuje len veci (a ich dopady), ktoré nám tu už OECD vyčíta od 90-tych rokov minulého storočia (vysoký podiel priemyselnej výroby na HDP).
Vnímanie problému je vecou osobného nastavenia. No ja by som privítal radšej dotáciu na 3000 pracovných miest kaderníčok, ako na 3000 miest v automobilke. Nielenže keby 2 skrachovali, tak 2998 funguje ďalej, ale aspoň by som sa mal kde ostrihať.:-)

09.04.2019 | demo50

Súhlas, ale predstav si ten problém ako vybrať províziu od 3000 kaderníčok, na to by bla potrebná riadne veľká a chytrá "vlastná hlava"...

09.04.2019 | clovek1

Citat: Nemusíte byť hneď inžinier alebo matematik, stačí, ak sa naučíte webdizajn či programovanie. Nie sú náročné.
Takze programovanie je asi velmi zle platena praca, kedze ju dokaze robit asi kazdy a staci na to rekvalifikacny kurz.
Kto vie naco existuje FIIT STU a preco pri takom jednoduchom vzdelani rozdavaju titul Ing.
Pravdepodobne programatorov robia vacsinou dochodci, ludia so zakladnou skolou a nizsim IQ ako poslednu moznost sa zamestnat ...

09.04.2019 | Jaroslav Raztocny

Pri vsetkej ucte, tvorba webu - programator Js/html5 sa da zvladnut aj po rekvalifikacnom kurze. Nie je to ziadna raketova veda. Bootstrap nevyzaduje jemnu motoriku. Len to trh edte stale precenuje (ako kde). Padnu EU fondy na IT projekty a trh sa vycisti.
Je to rovnaka praca sko stat za pasom.

09.04.2019 | IvanPe

To bolo nemile., najma ked si predstavim, ze vacsine obcanov Slovenska s vekom po 55 pri citani vasho prispevku konci pri "tvorba", podla tej statistiky, ako som ju ja pochopil, sa tych ostatnych 30% este dostane k "webu" a "JS/HTML5" a Bootstrap je pre drvivu vacsinu nad 40 nie ze Spanielska, ale Konzska dedina.
Kto tie davy bude zivit, ked sa to nemoze prisposobit novym vyzvam?

10.04.2019 | Martinoid

Ked zvladnu programovat pocitace s UI, kto tie davy programatorov bude zivit?

09.04.2019 | LPB

Nie je programátor ako programátor a nie je kurz ako kurz.

10.04.2019 | clovek1

takze programovanie je to iste ako webdizajn?
C++, Java, C#, JavaScript, Ruby sa daju tiez zvladnut rekvalifikacnym kurzom spolu s prislusnymi kniznicami?
Boli ste uz niekedy na pohovore v sukromnej firme na poziciu programatora?

09.04.2019 | Jaroslav Raztocny

Ja by som tie cisla OECD nebral vazne, ked som videl ako to poplacali.
Treba vsak priznat, ze kazdym dnom som viac presvedceny o tom, ze profesie ako - vseobecny lekar aka stempelmajster a podobne rules based povolania mozu skoncit uz dnes. Diagnostika spojena so zakladnymi neuronkami je schopna poskytnut kvalitativne vyssi zaver/hodnotenie diagnozy, ako to - co clovek bezne vidi v Procare a podobnych nestastiach. Stat usetri na PNkaroch, vydavanie liekov nebude na poziadavku pacienta (vidiecky styl poskytovania zdravotnej staristlivosti). System sa nezabudne pozriet na Vase vysledky, krvne obrazy, ... od narodenia - co ziaden lekar dnes nerobi (ak tie papiere vobec ma) a vezme do uvahy najnovsi vyskum, resp. best experiences.
Nenahradi tak lahko specialistov. To je podobne ako s murarom, toho budeme este potrebovat. Takze by som tue cisla OECD naozaj vzal vazne, az po riadnom vyskume, zalozenom na definovani urovne nahraditelnosti. Urcite nie cez znalost tukania do mysi v Outlooku.

17.04.2019 | Tomáš Nejedlý

Páči sa, reakcia z OECD:

Regarding your questions:

- Information about the tasks that workers do in their job comes from PIAAC, in which adults are asked about the frequency with which they perform certain tasks in their job. For example, one question ask “How often are you usually confronted with more complex problems that take at least 30 minutes to find a good solution? The 30 minutes only refers to the time needed to think of a solution, not the time needed to carry it out.”, with possible answers i) never, ii) Less than once a month, iii) Less than once a week but at least once a month, iv) At least once a week but not every day, and v) Every day. You can easily get a sense of the types of questions used to calculate the risk of automation in our online survey: https://oecd-future...

- The first PIAAC tests were indeed administered in 2011/2012, and therefore already designed a while back. The PIAAC survey measures numerical skills, literacy skills and “problem-solving skills in ICT-rich environments”. Most of the participants take the tests on a digital device, but for the numeracy and literacy tests adults can also take a paper-based test (for preference or for lack of computer skills). This is also why we have information on the share of adults who lack computer skills. These are therefore the very basic skills needed to participate in the survey on a digital device. PIAAC also has some questions on the intensity of computer use at the job (e.g. use of spreadsheet software, use of programming language) to get a sense of the type of “digital” tasks that are performed. Please note that we are currently re-designing the survey for the next cycle, which means that we might have some more “up-to-date” questions on these topics. All information about PIAAC can be found here: http://www.oecd.org...

- Some papers regarding the use of online vacancy data:

http://www.cedefop....

https://link.spring...

https://www.burning...

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.