Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Chcete zachrániť demokraciu? Zlikvidujte monopoly ako Facebook či Google

26.05.2019 | Jozef Ryník

Diskusia (6 reakcií) Pravidlá diskusie

26.05.2019 | @@@

skratka všetko je to o socialnej nerovnosti čim je vyššia tym aj napätie v spoločnosti je vyššie a hrozia nasledky ...čim je socialna nerovnosť v spoločnosti nižšia tym aj napätie sa zniži .....

takže snahou vlad by malo byť socialnu nerovnosť zmiernovať a nie prehlbovať ......

zujimve je preto že mnohe krajiny si vybrali druhu cestu len preto aby viac nakrmili už aj tak velmi bohatych ludi ( v usa 1% najbohatšich ludi medzi rokmi 1950 až 1980 malo cca 8 až 10% všetkych ročnych prijmov v hospodarstve dnes už to je v rozmedzi 20 až 24% všetkych ročnych prijmov v hospodarstve a trump dalej znižuje dane pre najbohatšich :D )

26.05.2019 | Roman Kanala

Citát z textu:

"Za príklad úspešného boja proti monopolným praktikám, tentoraz v tech sektore, považuje T. Wu aj tlak vlády na spoločnosť IBM. V 70. rokov ju obvinila, že chce ovládať trh s počítačmi. Proces sa síce ťahal dlhých trinásť rokov a administratíva Ronalda Reagana ho napokon zastavila, no IBM aj tak prestala viazať softvér na hardvér. To umožnilo vznik firiem ako Apple a Microsoft."

Ale to je prosím pekne hlboké nedorozumenie. V tých časoch slovo "počítač" znamenal systém viacerých veľkých skríň, ktoré zaberali pol miestnosti a hriali tak, že to všetko bolo treba klimatizovať. Hard disk mal 5 MB a veľký bol ako okrúhly stolík. Pred použitím bolo treba vložiť kotúče do čítača, zahermetizovať, nechať roztočiť a potom uvoľniť hlavy, ktoré pobehovali nad povrchom diskov a čítali dáta. Podobne veľké skrine boli čítačky magnetických a papierových pások. Dierne štítky sa v tej dobe už prestávali používať.

Potom Intel miniaturizoval CPU do jedného čipu, ktorý bol rovnako výkonný, ako celý ENIAC, ktorý fungoval na elektrónkach a zaberal pol miestnosti. Vďaka mikroprocesorom vznikali prvé PC, ako Altair od Micro Instrumentation and Telemetry Systems (MITS). V 1975 MITS najal dvoch študentov z Harvardu, aby napísali BASIC pre Altair. Bez programového vybavenia bol počítač len hračka na demonštračné účely, ale nič užitočného. Tí dvaja si vzali peniaze za Basic Altair a založili firmu. Volali sa Paul Allen a William Gates. Firma sa volala, ako už čitateľ uhádol, Microsoft.

Garážová firma sa poriadne operila, keď sa im podaril super ťah. V tom čase sa na mikropočítače dával kdekto a všetci. Okrem iného aj IBM. Ich PC-1 Junior bola podobne nepoužiteľná mašína, ako predtým Altair. Tak si najali Microsoft a v nepochopiteľnom záchvate veľkorysosti podpísali zmluvu, kde im Microsoft poskytol NEEXKLUZÍVNU licenciu na MS-DOS. Potom MS-DOS predávali všetkým ostatným, lebo na hardware PC nebol copyright a začali to vyrábať naozaj všetci, čo mali voľnú garáž. Takže MS-DOS naozaj vznikol vďaka IBM, ale bola to nešťastná náhoda a anomália histórie. Bill Gates si MS-DOS odkúpil od spolužiaka a zahrdúsil lepšie produkty, ako DR-DOS od Digital Research. Takto pokračovala krvavá história MS-DOS až do dnešných dní. MS-DOS kouše, saje, rdousí ako Jóžin z bážin.

Dvaja chalani z Homebrew Computer Club, Steve Jobs a Stephen Wozniak, v garáži poskladali ďalšie PC, ktoré nazvali Apple 1. Malo to viac pamäti, ako Altair, lacnejší CPU a hlavne malo to klavír a obrazovku. Všetko bolo ešte drevené, lebo lis na plastik bol drahý. Apple II už mal farebnú obrazovku a skladovanie dát na páske, ktorú čoskoro nahradili floppy diskety. Vďaka tabuľkovému softwaru VisiCalc sa to dalo používať na užitočné veci ako účtovníctvo a výpočty. A vtedy začala revolúcia PC. Ako v Gamé of Thronés, víťaz mohol byť len jeden a MS-DOS vykynožil všetku konkurenciu. Ako v Gamé of Thronés, nepodarilo sa to úplne a jedno kráľovstvo ostalo nezávislé. Apple prežilo veľa ťažkých časov, technologicky je to leader, no MS-DOS ako zdochlinožrút speňažuje nápady Apple a je mu v pätách.

Okienka, myš, Windows 1, to všetko MS-DOS opajcol od Apple. MS-DOS je paškvil poskladaný z kusov kradnutého kódu a pokope to drží len náhodou. Občas sa to rozpadá, občas aj rozpadne a vtedy príde legendárna Blue Screen of Death. No ľudia to kupujú, lebo je to kompatibilné s MS-DOS Word.

Ale vznik a úspech Applu nemá nič spoločné s rozhodnutím IBM neviazať software na hardware. Napríklad Apple to aj robí: viaže software na hardware Apple. Krátku epizódu s alternatívnymi výrobkami kompatibilnými s Mac rázne ukončil Steve Jobs, keď po nútenom exile znovu prevzal opraty firmy. Kedysi Apple viazal Mac OS na hardware Mac tak, že pol systému bol v ROM na materskej doske a nedal sa načítať do RAM. Kto chcel klon Mac, musel kanibalizovať nejaký ozajstný Mac a použiť ROM do klonu. Potom sa systém Mac OS X viazal na hardware cez DSMOS:
Oct 10 11:12:32 MacRK kernel[0]: Waiting for DSMOS...
Oct 10 11:12:44 MacRK kernel[0]: DSMOS has arrived
DSMOS je zakryptovaný kus kódu zvaný Do Not Steal My Mac OS a jeho rozšifrovanie na každom štarte bolo pomalé. Dnes to je už rýchlejšie a pre istotu sa "Waiting for DSMOS" ani nezobrazuje, len "DSMOS has arrived". Takže tiež jeden zo spôsobov, ako naviazať OS na hardware a nedovoliť bujenie burinných klonov.

Michael Dell, ako všetci, tiež začal v garáži, ale jeho ambíciou bolo nabaliť sa a nie inovovať. Tak robí bezduché klony MS-DOS PC a robí to dobre. Kapitalizoval sa vďaka prvej zákazke pre miestne školy v okrese. Potom to už šlo ľahko, lebo si udržal väčšinu a s tým aj opraty a nemusel sa poklonkovať akcionárom, ktorí nedovidia za finančný kvartál.

Akcionári sú pliagou kapitalizmu, lebo sú to oni, kto stojí za snahou vymlátiť posledný cent z podniku do ziskov. Odtiaľ dichotómia záujmov manageri - akcionári a záujmov firma - svet a životné prostredie. Ale to je už o inom.

04.06.2019 | vlado4

To: Roman Kanala
"Okienka, myš, Windows 1, to všetko MS-DOS opajcol od Apple"
Až na to, že tú myš zase opajcol Apple od Xeroxu.

04.06.2019 | vlado4

"Akcionári sú pliagou kapitalizmu, lebo sú to oni, kto stojí za snahou vymlátiť posledný cent z podniku do ziskov. Odtiaľ dichotómia záujmov manageri - akcionári a záujmov firma - svet a životné prostredie. Ale to je už o inom."

Tak toto by som mohol podpísať. Zisk je dnes žiaľ ak nie jediné, tak najnajnajdôležitejšie kritérium.
O tom, že by to tak byť nemalo by nám mohla porozprávať naša Zem. Ale veď to vidíme.

26.05.2019 | Roman Kanala

Ešte jeden citát:

"O dve desaťročia neskôr zasa snaha o protimonopolnú reguláciu Microsoftu, ktorý so svojím Windowsom dominoval svetu počítačov, obdobne viedla k nástupu Googlu a Facebooku."

Toto je tiež nezmysel. Google bol konkurentom Yahoo a vyhľadávačov. Yahoo vznikol v 1993 ako stránka jedného doktoranta na Stanforde, ktorý robil prehľad prvých 500, potom prvých 1000 serverov. Keď ich bolo vyše 1000, tak to rozdelil na stránky podľa abecedy a podľa tematiky. Vždy ešte ručne. Napokon mu to bralo toľko času, že odišiel zo školy a robil to ako firma, ktorú nazval Yahoo. Svoj doktorát z fyziky nikdy nedokončil, ale stal sa miliardárom. Ako Steve Jobs, ktorý tiež nedokončil školu, potom sa na Stanford vrátil, len aby konštatoval, že toho vie viac, ako profesori a nechal to tak znovu.

Yahoo bol od začiatku skôr directory ako search engine. Tie začali, keď sa robila indexácia webu cez roboty a spidery. WebCrawler, Alexa, Alta Vista, a potom meta-vyhľadávače ako Meta Crawler. Google boli tiež dvaja chalani, ktorí mali nápady, ako vyhľadávanie urobiť ešte účinnejším. Skladovať všetky stránky lokálne a indexovať ich z vlastných diskov, nie z internetu. To umožnňuje meniť a zdokonaľovať indexáciu bez prácneho prehľadávania internetu.

Facebok je tiež ešte niečo iné. Je to prvá sociálna sieť. Pred ňou bol napríklad pokec, ale ten bol robený jedným žilinským puberťákom, ktorý si kvôli tomu ani neurobil strednú školu. Facebok bol na vyššej úrovni a hlavne nebol rigidný ako pokec a nebol uzavretý do zlodejského jazyka, ale mal celý anglofónny svet.

Takže ani Google, ani Facebok nemajú nič spoločné s MS-DOS. Oba bežia na Linuxoch a robia niečo úplne iné. Využili dieru na trhu a vytvorili potrebu tam, kde len tušili jej existenciu. A vyšlo im to.

26.05.2019 | bozsky

dnes su monopoly ziadane hlavne investormi, ktori do nich naliali vo faze nicenia trhu miliardy a teraz ich chcu naspat. amazon, facebook, twitter, youtube, ...

najnovsi pripad je Uber, ktory v USA plati svojim vodicom viac, nez dostava za ich sluzby od svojich klientov, aby znicil trh a nasledne nasadil vyssie, pre klientov menej vyhodne ceny.

kablovy internet v USA nema monopolneho hraca, ale tichy kartel, kde si par spolocnosti rozdelilo teritoria a nekonkuruju si.

v pripade telefonov mame v podstate 2 realne volby - android, alebo ios. ze je tam kvantum vyrobcov, to nic neznamena, kedze len 2 firmy rozhoduju, kto moze a kto nemoze predavat (vid huawei).

svet sa coraz viac meni na totalitny shithole, kde 1 firma ovlada cez rozne znacky drvivu vacsinu trhu (potraviny a drogeristicky tovar) a hraju sa na konkurenciu, alebo ovlada trh bez konkurencie. a ked sa rozhodnes proti tomu bojovat, bud ti zrusia ucty, alebo dopadnes ako ked Kuciak zacal vrtat do Pentackeho MECOMu.

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.