Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Plast nad zlato. Kto sa nabalí na zálohovaní

24.06.2019 | Peter Kapitán

Diskusia (20 reakcií) Pravidlá diskusie

23.06.2019 | skorodochodca

Dnes platovú flašu zaplatím v cene nápoja ... a všetko triedenie je akgivita navyše ... zahodiť je najlacnejšie.
Chcem predpokladať, že v prípade zálohy bude nápoj lacnejší ....

24.06.2019 | Zakerný

Nebude. Lebo plastovú fľašu budete platiť aj naďalej v cene nápoja. Kto iný by ju mal platiť? Záloha je len na to, aby ste ju doniesli nazad. No nie na ďalšie použitie, ale na na to vyhradený zber, aby sa hocikde nepovalovala.

25.06.2019 | temp

pockaj, to znie ako keby si bol jeden z tych osadnikov, ked hlasas " zahodiť je najlacnejšie" ?
vsak a prave s tym treba nieco robit, aby Ruzin a vsetko ostatne podobne nevyzeralo tak ako vyzera.

24.06.2019 | salamoon

ako si chceme v tomto systeme poradit s klimatickymi vyzvami, ak su problem aj obycajne PET flase ?

24.06.2019 | al0

"problem" je to akurat tak pre obchodnikov, preto lobuju u novinarov aby im pisali taketo tendencne clanky s cielom pomasirovat trochu verejnu mienku proti zalohovaniu... tento "problem" mali skandinavske krajiny vyrieseny pred 30timi rokmi... a Chorvati ho vyriesili pred 10timi rokmi... len na Slovensku "SA TO NEDA"

24.06.2019 | Andrej_sk

Ak tu dennodenne mame grandov, ktori nemaju problem na mieste za rychlu jazdu zaplatit stovky eur, tak drviva vacsina naroda si nebude robit hlavu zo straty par centov za odhodenu flasu. Vid Cunovo v lete. Ja viem, idea je ta, ze obcania zijuci na ulici to s radostou pozbieraju a odnesu do zberu, ale potom je to cele chore a zbytocne sa peniaze rozhadzuju roznymi smermi namiesto toho, aby bez vymyslania zalohovania priamo denne platilo armade upratovacov a mozno aj na vacsie smetne kose pri jazerach.
Co sa tyka fenomenu osad, tak za nou by som cez potok natiahol pletivo na prvotne zachytavanie odpadu a jeho pravidelnu likvidaciu. Ano robia spinu, ale nie su o nic lepsi ako vsetci fajciari odhadzujuci spaky kde-kade. Az tak to neodsudzujeme len preto, ze spak je maly a neni tak v prirode viditelny.

25.06.2019 | starcok

Nie je správne začať tam, kde problém vzniká? Napríklad v nemecku sa zálohovanim vracia do obchodov 97% fliaš.

V podstate všade kde funguje tento systém sa vráti viac ako 80% fliaš. Naproti tomu my separujeme cca 30 %. Takže je jasné, aká cesta je správna.

Súhlasím s názorom, že to nevyhovuje len firmám, ktoré to bude stáť peniaze navyše.. avšak prínos pre prírodu je jednoznačný.

25.06.2019 | Andrej_sk

V Nemecku vela veci funguje inak. Ja tvrdim, ze prinos pre prirodu bude minimalny, lebo ak su ludia schopni na vylet trepat 2-litrove drinky, ale naspat prazdne sa im uz tazi ich zobrat, tak do obchodu ich pre par centov nosit nebudu.
Ale ako pisete, treba zacat tam, kde problem vznika - to je pouzivanie plastov aj tam kde to nie je nutne, cize maximalne mozne obmedzit balenie tovaru do plastov.
Inac nenavidim nedobytne balenie nepotravin do blisterov, pri ktoreho otvarani zasadne je potrebne extra naradie, zasadne sa clovek doreze a obal je uz na dalsie uskladnenie nepouzitelny. Vrazdil by som.

24.06.2019 | bozsky

Za komunistu bolo nealko v skle. Nikomu to nevadilo, zbierali doma flase, lebo boli zalohovane a pri dalsom nakupe vymenili. Zrazu sme pokrokovi a sklo je spiatocnicke, treba plastovat. Ja zase kupujem mineralky v skle, za hranicami.

Vcera som to pozeral, ovocie v plaste, zelenina v plaste, maso v plaste, pecivo v plaste, polotovary v plaste, pracie prasky v plaste, elektronika v plaste, ... zariadoval som dom, tolko jednorazovych plastov...

Ale EU ide bojovat proti vsetkemu. Zakazom slamiek... A najhorsie - novy cisty plastovy granulat je lacnejsi, nez recyklat.

24.06.2019 | martin33

Problemom skla je to, ze je je oproti plastom tazsie. Pri malych baleniach moze byt hmotnost flasky aj vyssia ako hmotnost obalu. Co zvysuje naroky na prepravu, spotrebu paliva, mnozstvo kamionov (kvoli limitovanej nosnosti).
Znovupouzitelne flase sa daju vyrabat aj z plastu, pred rokmi nieco take mala Pepsi Cola - flasa bola z hrubsieho plastu, dala sa teda pouzit opakovane (bola samozrejme zalohovana).

24.06.2019 | Andrej_sk

Ale ako bozsky pisal, volakedy bolo len sklo (alko nealko mlieko, zavaraniny a plechovky (pomarancovy dzus, konzervy a kompoty). Nakupili sme a doniesli domov. Urcite vtedy boli vacsie rodiny, tak sa pre viac clenov nakupovalo, neboli donasky a pizzerie a urcite bolo menej aut, tak sa vsetko nosilo poctivo pesi, na bicykloch alebo mhd.
Obal sa stal lahsim, ale nebeha menej nakladakov, lebo unesu viac tovaru. A aj my sme dnes lepsie ziveni, tak by sme mali byt schopni uniest to co pred 50 rokmi.
Ani ruksaky sa vtedy nepouzivali na ulahcenie nakupu, poctivo sietovky z chemlonu ci buzirky.
Ak niekto bude namietat starymi ludmi, tak len tolko, ze sedemdecka v skle (tusim to boli velkosti mineralok) vazila urcite menej ako 1.5l v plaste. Pollitrovky si dochodca nekupi, lebo su financne ovela drahsie. A este jedna nevyhoda plastu, co poznam babicky, nemaju silu na prve otvorenie plastovej flase. Mojej susede som vzdy dopredu naotvaral zopar flias.
Tak preco nam zrazu vaha vadi? Unikol mi nejaky podstatny rozdiel, preco dnes musi byt tovar lahsi?

24.06.2019 | martin33

Vtedy sa ale ani zdaleka nekupovalo tolko napojov. Kupovalo sa pivo, obcas mineralka, malinovka, Cola len ako luxus.

24.06.2019 | bozsky

Pre info, 1l mineralka v skle vazi 1660g, prave som si jednu odvazil a hned otvoril :-)

Kupujem vacsinou 2x do mesiac 24ks v dvoch prepravkach, hodim do kufra, ani o tom neviem. Este sa mi nestalo, ze by sa mi "roztrhla" prepravka, ako sa to deje s plastovymi obalmi s 6ks mineralok.

26.06.2019 | IvanPe

Jednoducha matematika:
24x1660g= 39.840g, co je takmer 40kg.
Auto je na presun a nie na byvanie, preto je spotreba v aute oproti pitia v domacnosti zanedbatelna, okrem par majstrov co v aute aj byvaju.
Jedno je iste, voda bude drahsia, v BA sa Kmotrik moze tesit na vyssie zisky.
Plastu sa treba zbavit, to je iste, ci to ale nebude iba sluzba Cine a USA, najvacsim znecistovatelom ZP, to je otazka.

25.06.2019 | Andrej_sk

Ale presne o tom pisem. Co sme sa stali smadnejsi? Urcite nam za 50 rokov nenarastlo nic, co by vyzadovalo viac tekutin.
Ze viac aut, viac domov, viac vsetkeho, ale co sa deje s tymi extra tekutinami? Ved z mineralky sa neda ani varit, ani caj ani kava, ani auto umyt. Napada ma len to, ze sa potom vylievaju.
Nikdy nezabudnem ako asi pred 10 rokmi v petrzalskom terne pracovnici na dvore vylievali cele palety mineralok do odtoku. Neviem ci expirovali alebo preto ze ich mali cely rok uskladnene vonku na slnku. Aspon keby s tym podlahy umyvali.

25.06.2019 | temp

presne, dnes tych bujacin co ludia dokazu kupovat,
kartony radlerov, energetaky, vselijake zlte ci oranzove vody 2litre za 39centov, a ine mnamky.
lebo treba si predsa uhasit smad dako, nie ? :)

naliat si sirupu a vodu z vodovodu .. tak hadam nie sme socky ...

28.06.2019 | LPB

+

25.06.2019 | Jaroslav Raztocny

Pomenovali ste mnoho dovodov, preco vznikaju plastov odpady. Treba vsak zacat od zdroja.
Zakladom rozsirenej tvorby plastov je ropa a jej dostupnost. Preto za cias babiciek tolko plastov nebolo.
Dopyt po automatizacii a skracovani produkcneho casu vyrobku - priniesli narast tvorby plastov.
Plasty nasledne zacali nahradzat dovtedy zavedene materialy ako sklo (odolnost), kov (bez korozie), ...
Az tu niekde zacinaju Vase dovody ako - vaha obalu, ...
Takze na zaciatku je ropa.

Potom je casto opominana edukacia (napr. plastove vody):
- voda v plastovej flasi vs voda z vodovodu (ak chcete prefiltrovana napr. v Brite)
- sirup s vodou z vodovodu (ked uz to musi byt fakt sirup) vs sirup s vodou ako zaklad "farebnych" vod v plaste, kupenych v obchode
A to nevravim o plastovych sacko-taskach v rolke, skoro v kazdom obchode. Fakt ta jedna taska, kosik, prepravka v aute zavadzaju?
Takze lenivost a needukovany konzum ---> teda prebitok zdrojov nas posunuli k dobe plastovej. Babicky s tym nemaju nic spolocne.

27.06.2019 | Niless

ta akcia so zalohovanim pet flias je prd do vesmiru. plastove flase su iba jednym z obalov. a co obaly u ostatnych potravín a v podstate vsetok tovar sa pred prevozom bali aj ked ma svoj vlastny obal alebo nie. co s tymi plastami?
ak vyseparujeme pet flase myslite si ze sa vratia do obehu? no iba za predpokladu ze naklady za recyklaciu budu nizsie ako nakup lacnejsieho noveho granulatu a uloženie na skladku resp spalenie flias.
a co teda ostatne plasty? expandovane polyetyleny, polystyreny, folie od vymyslu sveta....noze sa popytajte kde to vedia zrecyklovat a ak to zrecykluju ci to vie aj niekto vykupit alebo tu mame len dalsie dodatcne sialenstvo. zalohovanie pet flias je len ciarocka smeru ze nieco robi ale je to riadna schizofrenia ked vidím co robia lesy pod vedenim smeru.

28.06.2019 | LPB

So znovupoužitím sa zrejme neráta. Možno by preto boli výhodnejšie/praktickejšie výkupné automaty (s lisom). Napríklad ako v Číne, Turecku. X (gramov) fliaš za lístok na MHD. Vlastne radšej dobitie kreditu na dopravnej karte. To by sa dalo aj po odovzdaní jednej fľaše:-) Okrem toho by nemuseli byť iba na PET. Ak by sa to malo páliť v kogenerákoch. Ach jaj, hlavne že už máme akýsi štátny orgán pre AI.

Ekonómov a analytikov tu máme, že by sa vidlami dali prehadzovať. Nech zrátajú, čo je výhodnejšie. Len nie s dotáciami.

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.