Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ekonomický diabol je späť

Pred 75 rokmi, v júli 1944, vznikla medzinárodná dohoda, ktorá formovala svet až do súčasnosti. Brettonwoodska konferencia stála za vznikom Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky či brettonwoodskeho menového systému. Jej zmysel bol omnoho hlbší, ako vytvoriť niekoľko nových inštitúcií. Cieľom bolo spojiť svet do jedného veľkého prosperujúceho celku. Táto myšlienka v súčasnosti stratila pre viacerých svetových politikov atraktivitu. Mnohí lídri sa vracajú k nacionalizmu. Ekonomický diabol tridsiatych rokov je späť.

22.07.2019, 19:00 | Ronald Ižip | © 2019 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 23

Ešte sa neskončila druhá svetová vojna a v americkom štáte New Hampshire sa konala brettonwoodska konferencia. Zúčastnili sa na nej členovia všetkých 44 krajín, ktorí boli spojení proti vtedajšej osi zla. Istí si víťazstvom nad Adolfom Hitlerom, Benitom Mussolinim a cisárom Hirohitom snovali plány na povojnové usporiadanie sveta. Zámerom bolo vyhnúť sa chybám po porážke Nemecka v prvej svetovej vojne. Následky týchto chýb sa ukázali ako katastrofálne.

Hra o tróny

Svet pred Bretton Woods bol boj o moc: „Za krajinu, za národ a Boha.“ Veľmoci súperili ekonomicky, politicky a často vojensky, aby ten-ktorý panovník či vláda získali prospech na úkor ostatných.

Obdobie konfliktov sa nadlhšie zastavilo po napoleonských vojnách. Vtedy s nástupom technologického progresu nastalo obdobie nevídanej ekonomickej prosperity. Tú umožnili inovácie priemyselnej revolúcie, ktoré sa do praxe uvádzali pomocou zlatého štandardu.

Na začiatku 20. storočia si svet myslel, že prosperita a stabilita sú večné. Z tohto omylu ich vyviedla prvá svetová vojna, ktorá bola pre svet šokom. Paranoja nemeckej vlády odštartovala najväčší vojenský konflikt v dejinách. Dovtedajšia ekonomická prosperita nestačila na to, aby priniesla dlhodobý mier. Doba si vyžadovala zmenu politického systému.

Parížska mierová konferencia po prvej svetovej vojne však nebola pre Európu šťastným riešením. Reparácie uvalené na Nemecko spôsobili začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia v krajine hyperinfláciu, ktorá zdevastovala aj zvyšky bohatstva a strednej triedy. A. Hitler sa dostal na výslnie.

Zahraničný obchod, stabilita zlata či silný demografický rast priviedli svet po vojne k ekonomickej prosperite 

No s tým, ako sa ekonomická prosperita v druhej polovici 20. rokov minulého storočia obnovila, sa na A. Hitlera zabudlo. Boli to Spojené štáty, ktoré ťahali svetový ekonomický rast. Ten však vznikal najmä na úkor masívneho dlhu a prehnaných očakávaní „burácajúcich“ dvadsiatych rokov. Keď sa dlh stal neudržateľným, prišla finančná kríza, ktorá odštartovala tragédiu veľkej hospodárskej depresie.

Neprehliadnite

Opäť sa raz zničili obchodné a finančné vzťahy medzi krajinami. Každý štát sa snažil zachrániť aspoň to, čo sa dá, zavedením ochranárskych opatrení. Krajiny vedeli, že čím slabšiu menu budú mať, tým viac môžu exportovať a tak podporiť zdevastovanú domácu ekonomiku. Každá krajina hrala sama za seba. Keď sa kríza dostala do Európy, nacionalizmus v Nemecku sa už nedal zastaviť. A. Hitler bol späť a ešte omnoho silnejší ako predtým. Následky boli nepredstaviteľné.

Koncepcia multilateralizmu

Pamätajúc na príčiny a následky finančnej krízy, podporenej protekcionistickými opatreniami a menovými devalváciami, sa svetoví lídri stretli na

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 23

Rubrika Ekonomika