Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Hmyz na tanieri. Žiadny výstrelok, ale biznisová príležitosť

Šalát posypaný vyprážanými sarančami či larvami chrobáka potemníka môžeme vnímať aj ako jedlo pre exhibicionistov. Ale hmyz je dnes jediný známy zdroj potravy, ktorý by nasýtil rastúcu svetovú populáciu. Chov je efektívny, ekologický a navyše má hmyz vysoké nutričné hodnoty. Konzumovať sa dá nielen v primárnej podobe. Z hmyzej múčky možno vyrobiť i štandardné jedlá

12.08.2019, 08:00 | Ivan Haluza | © 2019 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 4

Belgická sieť fast foodov Delhaize aj holandské Jumbo ponúkajú hmyzie burgery i vyprážané larvy. V oboch týchto krajinách sú aj pekárne na pečivo z hmyzej múky. V Juhoafrickej republike sa zasa vyrába hmyzie mlieko a zmrzlina.

Aj slovenská firma Max Sport, ktorá produkuje proteínové tyčinky, už zaradila do svojho portfólia hmyzie raw tyčinky. K datliam pridáva hmyziu múčku. Predáva ich však zatiaľ iba na zahraničných trhoch. Niekto to označí za nechutné a nikdy by to nedal do úst. Iný by to skúsil len ako raritu, keďže jeho strave bude vždy dominovať poriadny kus mäsa.

Rastúce ľudstvo zje viac

S vysokou pravdepodobnosťou vo vyspelom západnom svete hmyz raritou nezostane. Rastúca ľudská populácia bude potrebovať čoraz viac stravy. Podľa štúdií OSN má počet obyvateľov planéty do roku 2050 vzrásť z terajších sedem a pol na bezmála desať miliárd. Navyše ľudia z dnešných rozvojových krajín budú jesť viac ako v súčasnosti. A tak bude rast potreby potravín ešte dynamickejší. Odhady hovoria, že o tridsať rokov budeme potrebovať až o 70 percent viac potravy ako dnes.

Bežné poľnohospodárstvo s poľami na obilie či ryžu aj maštaľami a pasienkami na dobytok či prasatá a hydinu takýto nárast rozhodne neutiahne. Už dnes je najmä v západnom svete jeho produkttivita na hrane možného. Zintenzívňovať sa dá agrovýroba iba v rozvojovom svete, aj to len do istej miery. Nové obrovské zásoby stravy sa skrývajú práve v rozbehu intenzívnych veľkochovov hmyzu. Zatiaľ je ich po celom svete veľmi málo. Ľudia v rozvojových krajinách dnes do svojej kuchyne, kde je hmyz bežný, zbierajú larvy či chrobáky a koníky iba vo voľnej prírode.

Zdroj: TREND.sk

Výskum a prvé reálne podnikateľské pokusy však ukazujú, že intenzívny chov hmyzu v umelom prostredí je výrazne efektívnejší a niekoľkonásobne ekologickejší ako chov zvierat na mäso. Rozdiely sú také zásadné, že ani fajnovejšie jazýčky Európanov a Severoameričanov nemôžu konzumáciu hmyzu poslať do zabudnutia. Možno nie o pár rokov, ale o pár desaťročí sa aj v ich kuchyni hmyz stane jednou z dôležitých surovín.

Neprehliadnite

Bez vody a s trochou stravy

V prvom rade platí, že hmyz je oproti dnešným hospodárskym zvieratám menej náročný na príjem jedla a vody. Ten istý objem proteínov vyprodukuje z menšieho objemu stravy. Hlavne preto, že hmyz je chladnokrvný.

Napríklad cvrčky, z ktorých sa melú múčky aj pre Európu, produkujú proteíny dvakrát efektívnejšie ako kurčatá a až štyrikrát efektívnejšie ako dobytok. Hmyz sa pritom kŕmi hlavne ovocím, zeleninou a zemiakmi. Navyše rýchlo rastie. Larvy chrobáka potemníka múčneho, ktoré sa melú tiež na múčky, dorastú z vajíčka už do piatich týždňov. Hmyz môže navyše konzumovať neznečistený organický odpad, ako napríklad suché pečivo alebo zvyšky ovocia a zeleniny.

Aj homáre a krevety západný svet najprv nejedol a dnes sú preň delikatesou 

Tradičné zvieratá dnes už niet ako

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 4

Rubrika Téma