Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Lesk a bieda slovenských obcí. Tie bohaté majú dobrú polohu aj starostov

Vyhodnotiť bohatstvo obce či mesta nie je ľahké. Mohlo by sa zdať, že bohaté sú pre podielové dane najmä veľké mestá. Lenže čísla, ktoré získal TREND, hovoria niečo iné. Podľa výšky čistého majetku či bežného príjmu na obyvateľa sú bohaté hlavne obce, ktoré sa nachádzajú pri priemyselnom parku, elektrárni alebo v centre turizmu. Ako bohaté sa však javia aj malé dediny na severe východného Slovenska.

16.09.2019, 05:15 | Jozef Ryník | © 2019 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 2

TREND preto v prvom rade zisťoval, či je vôbec objektívne hodnotiť bohatstvo obcí podľa spomínaných kritérií. „Obe kritériá sú dôležité, len sa treba rozhodnúť, ako ich namixovať,“ vysvetľuje analytik inštitútu INEKO Matej Tunega. Podľa neho výška čistého majetku je najlepšou možnosťou, ako údaje priblížiť verejnosti, aby ich bolo možné zrozumiteľne interpretovať.

Výška čistého majetku je súčtom neobežného majetku a rezerv na účtoch, pričom dosiahnutá suma sa znižuje o zadlženie obce vrátane jej dlhodobých záväzkov. „Tento ukazovateľ nepokrýva dokonale všetok majetok obce, no je to relatívne dobrý odhad,“ myslí si analytik, ale dodáva, že podľa tohto ukazovateľa nie je vhodné porovnávať úplne odlišné samosprávy.

Napríklad na konci oboch rebríčkov sú viaceré mestské časti Košíc. Pritom Košice ako druhé najväčšie mesto na Slovensku sa nezdajú veľmi chudobné. V prípade Bratislavy aj Košíc je situácia komplikovanejšia, pretože tieto dve mestá majú aj magistrát, aj veľa mestských častí. Tie si delia nielen kompetencie, ale aj príjmy a majetok. A ten má väčší zvyčajne magistrát. „Pri Bratislave je situácia o niečo vyrovnanejšia, no pre Košice je typické, že magistrát má relatívne vysoký čistý majetok a mestské časti nízky,“ vysvetľuje M. Tunega.

V porovnávaní obcí na základe bežného príjmu na obyvateľa nevidí veľký význam analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda. Tvrdí, že hlavným príjmom obcí nie sú miestne dane, ale podielové dane. „Podielové dane sa síce distribuujú medzi obce aj podľa príslušnosti k veľkostnej kategórii, ale koeficienty sú nastavené tak, že medzi najmenšími obcami a okresnými mestami nie je významný rozdiel v tom, koľko v prepočte na hlavu z podielových daní dostanú,“ vysvetľuje D. Sloboda. Rozdiely v bežných príjmoch na obyvateľa medzi jednotlivými obcami potom vznikajú napríklad na základe toho, či obec prevádzkuje školské zariadenia. 

Neprehliadnite

Chudobné košické sídliská

Dôvody „chudoby“ košických mestských častí vysvetľuje starosta košických Ťahanoviec Ján Nigut zle nastaveným rozdelením finančných príjmov pre rozpočty mestských častí Košíc.

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 2

Rubrika Téma

Tagy dane, mestá, obce, samosprávy