Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Advokát: Často mám pocit, že v daňovom práve platí prezumpcia viny

05.02.2019, 18:56 | Ján Záborský | © 2019 News and Media Holding

Advokát Patrik Benčík, ktorý sa špecializuje na daňové právo, hovorí, že stratégiu obrany proti daniarom by si mal podnikateľ pripravovať vopred. A to určite aj v prípade, že nerobí nič nekalé. V spore s daniarmi zastupoval aj firmu KTAG prezidentovho brata.

  • Tlačiť
  • 7

Rubrika

Ekonomika

Predstava súdneho sporu s Finančnou správou (FS) nepatrí práve medzi najkrajšie predstavy podnikateľa. Prevláda skôr presvedčenie, že to nemá význam, lebo nie je šanca vyhrať, respektíve vládne predpoklad, že to daniari podnikateľovi vrátia. Advokát Patrik Benčík, naopak, hovorí, že význam to má – aj úradníci sú ľudia, robia chyby a nie je dôvod, aby za ne platil podnikateľ.

Kedy sa podnikateľom oplatí sporiť sa s Finančnou správou?

Určite sa oplatí sporiť s FS, z 200 žalôb sme vyhrali zhruba 60 až 70 percent. Na daňové kauzy sa špecializuje málo advokátov, možno sto z celkovo šesťtisíc. Strávil som dva roky na Finančnej správe, bez toho by som asi tiež nerobil daňového advokáta. Často je to papierová vojna medzi advokátom, daňovým subjektom a FS. Mal som napríklad prípad, keď FS vykonávala 22 daňových kontrol toho istého subjektu súčasne. To už hraničí s obmedzovaním práva na podnikanie, lebo ten subjekt celý čas len reaguje na podania daňového úradu. Daňový subjekt dostane stostranový protokol, nasleduje stostranové rozhodnutie, to treba celé preštudovať. V takomto spore navyše klient nemá inú možnosť, ako sa nechať zastupovať advokátom. Zákon to vyslovene požaduje.

Kde sú najväčšie diery v konaní zo strany FS?

Najčastejšie chyby robí FS v procesných veciach. Aj sudcovia sú právnici, a tak si radi tie kauzy takpovediac odbijú na procesných nedostatkoch. Žiadna kontrola asi nie je stopercentne procesne čistá, ale nevýhodou je, že sudca často nerozhodne v hmotnoprávnom merite veci. Takže ani daňové úrady potom často nevedia, ako teda majú postupovať. Sú viazané právnym názorom súdu, ale ak v tom zrušujúcom rozsudku chýba, tak proste nevedia. Výhodou je, že súdny poplatok je pevný, 70 eur, bez ohľadu na výšku spornej sumy, a v prípade prehry podnikateľ neplatí trovy právneho zastúpenia protistrany.

Peter BenčíkZdroj: Maňo Štrauch

Ako sa vyvíja povedomie o daňových sporoch medzi podnikateľmi aj sudcami?

Som advokát od roku 2003, vtedy sa ešte podnikatelia báli žalovať daňové rozhodnutia, V súčasnosti je už daňových kontrol také množstvo a FS tak tlačí na daňové subjekty, že podnikatelia často inú možnosť ani nemajú. Čo sa týka sudcov, už to robia dlhší čas, o daňových sporoch rozhoduje rovno krajský súd a sudcovia, ktorí už majú niečo za sebou. Niekedy mám aj pocit, že sa v tom úplne nevyznajú, prípadne oni akoby mali pocit, že správne súdnictvo dostali za trest.

A čo daniari?

Zlepšujú sa. Keď som vyšiel z daňovej správy, vedel som, kde hľadať chyby. Je to ale čoraz ťažšie, vidieť, že FS sa učí. Som autor knihy o daňových judikátoch, písal som ju pre daňové subjekty, až potom som si uvedomil, že pomáha aj FS.

Spomínali ste veľa kontrol u jedného subjektu, máte niekedy pocit, že FS nejakého podnikateľa šikanuje?

Niekedy áno, ale takých prípadov nie je veľa. Je to najmä v prípadoch veľkého počtu daňových kontrol. Keď namietam zaujatosť daňových úradníkov, námietky v 90 % prípadoch nebývajú úspešné. Úradníci sú k sebe kolegiálni. Je škoda, že si to nevyčistia. Dá sa dať do protokolu námietka voči správaniu zamestnanca správcu dane, ale to tiež nefunguje. Dá sa tiež žalovať nečinnosť orgánu verejnej správy, to už býva účinnejšie. Vždy vravím, kým ešte nie je hotové rozhodnutie a daňový úrad robí prieťahy, že najťažšie sa žaluje nič, neexistujúce rozhodnutie. Keď už mám v rukách rozhodnutie, viem, čo žalovať, je na to dvojmesačná lehota, tú klient nesmie zmeškať. Niekedy prídu klienti neskoro. Myslia si, že je tam trojročná premlčacia lehota, a prídu po roku.

Kde robia najväčšie chyby daňové subjekty?

Ony sa hlavne nerady súdia, ale toto nie je štandardné konanie. Špecifikom okrem rozhodovania už v prvom stupni na krajskom súde je aj to, že sa rozhoduje od stola. To znamená, že súd nevykonáva dokazovanie, nepredvoláva svedkov. Osobná účasť daňového subjektu nie je potrebná. V niektorých prípadoch klientom dokonca poradím, aby nechodili na súdne pojednávanie. Pretože ak tam sú – a väčšina sa v daňovom práve nevyzná –, tak im súd môže dávať otázky, na ktoré oni nevedia odpovedať a môžu si tak skôr priťažiť. Tí klienti, čo chodia na pojednávania, sa v tom aj vyznajú a vedia mi aj pomôcť. Rozhoduje sa teda na základe žaloby, preto je veľmi podstatné, aby ju písal odborník. Súd nie je v tomto prípade povinný hľadať ďalšie dôvody, prečo by žaloba mohla byť opodstatnená.

Pri KTAG to bolo zásadné porušenie daňového tajomstva 

Keď sa to rozhoduje hneď na krajskom súde, tak to býva relatívne rýchle, nie?

Je to na slovenské pomery relatívne rýchle, od šiestich mesiacov po jeden rok. Súdy v Prešove a Žiline sú rýchle, zvládajú to do šesť mesiacov, v Košiciach tak do roka. V Bratislave to trvá aj dva roky, ale tam je zasa najviac daňových žalôb. Ďalší rok až dva trvá rozhodovanie o kasačnej sťažnosti na Najvyššom súde SR. Kasačná sťažnosť je špecifickým typom odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa v daňových kauzách. V priemere za dva roky sa to dá stihnúť vrátane opravného prostriedku, čo na slovenské pomery nie je zlé.

Peter BenčíkZdroj: Maňo Štrauch

Vy zastupujete aj KTAG, ale je to prípad zaujímavý aj pre iných podnikateľov. Tam bol spor o to, čo patrí alebo nepatrí do daňovo uznateľných výdavkov.

Boli tam daňové kontroly, s výnimkou tých medializovaných tam boli ešte ďalšie tri, tie sa skončili s nulovým dorubkom. Robil to Daňový úrad Prešov, ja som zastupoval klienta, v jednom prípade bol dorubok sto eur, to sa hneď aj zaplatilo. Daňový subjekt podal dodatočné daňové priznania, na to má právo a daňový úrad to akceptoval. Z daňovoprávneho hľadiska by nemala mať firma žiadny problém. Ak firma podá dodatočné priznanie, daň doplatí a nebol tam úmysel, tak sa to považuje z daňového hľadiska za vyrovnané. Za tie tri daňové kontroly, ktoré som zastupoval ja, musím navyše povedať, že daniari boli veľmi seriózni. Áno, skončili sa skôr, ako je zákonná jednoročná lehota, ale skončili sa v prospech subjektu. Všetko to boli kontroly dane z príjmov a DPH za roky 2013 a 2014. Na tom prípade mi prekáža, že je to medializované, že unikli informácie z FS. To je najflagrantnejšie porušenie daňového tajomstva, aké si za 15 rokov praxe vôbec pamätám. Je to pritom podľa platnej legislatívy trestný čin.

Čo by s tým podnikateľ mohol robiť, ak by sa stal obeťou takéhoto úniku?

Trestné oznámenie za únik obchodného, daňového, telekomunikačného a bankového tajomstva. V tomto prípade takéto trestné oznámenie aj padlo. Ešte skôr, než som KTAG zastupoval, mi dokonca volali novinári, či môžu ten uniknutý dokument vôbec publikovať. Ja som to neodporučil, práve preto, že je to trestný čin. Obzvlášť ak ide o nálezy z kontroly. Podľa mojich skúseností z tých kategórií tajomstva, ktoré pod paragraf spadajú, je daňové tajomstvo porušované najčastejšie, ale žiadny úradník za to nikdy nebol odsúdený.

Kde bývajú najčastejšie daňové chyby?

Odkedy funguje elektronické podávanie kontrolných výkazov DPH, tak sa dá odsledovať celý reťazec dodávateľov a odberateľov. Napríklad sa mi stalo, že klient nakupoval reklamné služby, ale dodávateľ to fakturoval cez prostredníka, tretiu firmu. Ten to fakturoval klientovi, ale nepodal výkaz a ani neodviedol daň. Prostredník zmizol, ale my máme problém. Zdaniteľné plnenie na DPH sa uskutočnilo, ale dodávateľ nezaplatil daň. Jasné, že firma nezodpovedá za účtovníctvo svojho dodávateľa, ale v prípade tohto klienta to už znamená problém v systéme FS. Firma im tam vyskakuje. To sa stáva vždy, ak firma uvedie faktúru v kontrolnom výkaze, ale nejaký dodávateľ či odberateľ ju už neprizná. Daňové úniky sú v praxi najčastejšie v položkách, ako je práve reklama, odmeny za sprostredkovanie, poradenstvo, kontrolujú sa tiež automobily.

Peter BenčíkZdroj: Maňo Štrauch

Ak sa podnikateľ nie vlastným pričinením objaví na „čiernej listine“, dá sa nejako brániť?

Nie. Jediné, čo viem odporúčať daňovým subjektom, je všetko dokumentovať. Mal som napríklad klienta, ktorý vyvážal fotovoltické panely do Maďarska, ďalší vyvážal cukor. V tom čase to bola taká problémová vec, že daňové úrady to kontrolovali neustále. Klient si preto natáčal na kameru všetko: odchod auta zo stráženého areálu, príchod do Maďarska, fotil si evidenciu príjazdov, ktoré robí strážna služba. Vtedy sa najlepšie dokazuje, keď je tá reťaz dôkazov nepriestrelná. Aj keď to môže znieť až paranoicky, ale je to jednoduchšie, ako neskôr riešiť spor s daniarmi. Stratégiu obrany voči daniarom treba pripravovať vopred. A tiež treba doklady bezpečne uložiť. Jeden klient si napríklad síce nafotil tisíc flash kariet, ktoré na druhý deň so ziskom predal, akurát tie fotky nechtiac vymazal. Ale na žalobu to nakoniec nešlo. Dôkazné bremeno je na subjekte, nie na daňovom úrade, a na kontrolu má úrad päť rokov. Takže ak má niekto doklady z registračnej pokladnice a tie vyblednú, je to problém subjektu. Ja osobne si takéto doklady nad sto eur všetky skenujem, aj keď to zákon priamo nestanovuje. Klienti sú zvyknutí aj z filmov, že dokazovanie je na žalobcovi, ale v tomto prípade je to naopak. Zatiaľ čo v trestnom práve platí prezumpcia neviny a obvinený sa považuje za nevinného, pokiaľ nie je právoplatným rozsudkom súdu preukázaná jeho vina, v daňovom práve to neplatí. Často mám pocit, že v daňovom práve platí prezumpcia viny a daňové subjekty sa musia vyviňovať často z nepodložených obvinení daňových úradníkov.

Patrik Benčík

pracoval vo Finančnej správe, od roku 2003 robí advokáta, zameriava sa hlavne na daňové kauzy. Pôsobí v Prešove.

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 4/2019. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 7

Rubrika Ekonomika

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.