Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slovenské dediny sa nechcú spájať. Radšej ostanú bez peňazí

06.02.2019 | Jozef Ryník

Diskusia (14 reakcií) Pravidlá diskusie

06.02.2019 | A.Č.

Som presvedčená, že aj k Bratislave budú časom pripojené okolité obce (satelity) napr. Ivanka pri Dunaji, Bernolákovo, Jur, atď., stanú sa MČ BA...výstavba tieto obce už takmer spája medzi sebou a s Bratislavou ...pokiaľ, bude chcieť byť Bratislava ako iné veľkomestá vo svete..., tak ako sú MČ BA-Jarovce, Rusovce, Záhorská Bystrica, či Lamač...

06.02.2019 | Niless

Spajanie obci? Nic lahsieho. Spravit reformu systemu a hotovo. Ziadne podielove dane. Nech si obce vyrubia svoju dan + dan z nehnutelnosti. A hlavne nech rozhoduju sluzby a vybavenost.
Netreba nikoho nutit ale treba tym paprdom na stolickach uradov ukazat ze ich fungovanie nie je najhospodarnejsie.

06.02.2019 | Truhlik999

Cely problem spôsobila decentralizácia.

Ludia žijúci v mestách nemaju predstavu ako to je na dedine.

Starosta a zastupiteľstvo doslova kupuje svojich voličov. Lojálni maju veci vybavené rýchlo s ľahko. Je to o moci a prístupu k peniazom. Zamestnanci úradu su zvycajne príbuzní - starostu, alebo miestnej oligarchie.
Ked k tomu pridáme možnosť priamo zasahovať do skollstva - je výsledkom obec ako hnijúci vred.


Nie je ziaden zaujem na tom, aby sa veci zmenili.

Aktivisti nie su anonymní, miestna verchuska ľahko s rýchlo zničí akékoľvek reformne hnutie.

Ak je aktivista zamestnaný - nema čas bojovať s predstaviteľmi obce. Navyse jeho deti chodia do obecnej školy. A asi bude potrebovať občas aj nejaku službu, napr stavebné povolenie..

Riešením pre Slovensko je výhradne globálna centralizácia!

Miestne spolky musia byt rozbite zvonku. Miestni aktivisti maju rodiny a riskovať nebudú.

Je to vidieť aj vo voľbách, kde len v malo dedinách sa klíme niekto postavil a ak ano, boli to mladi a slobodní, ktori nemaju co stratiť.

A to som este nespomenul RKC, ktorej oslabovanie občianskeho povedomia vyhovuje - lebo prináša ďalšie tupe ovce do kostola.

06.02.2019 | Morris

vidim to uplne inak.

06.02.2019 | Brano L.

toto sú bludy. Centralizovať chce aj Sulík...lebo je to taký skrytý etatista. Štát je vraj najlepší. Nie municipalita.
Celý článok je o tom, že obce majú byť väčšie. Ak bude mať obec, mesto možno 10 000 obyvateľov, znižuje sa možnosť manipulovať s hŕstkou voličov. Ak bude spojených viac obcí, je pravdepodobná väčšia rivalita namiesto poslušné nasledovanie starostu ako v obci s 250 obyvateľmi.

06.02.2019 | vovo

článok nie je o "zväčšovaní" obcí
Sloboda i Špánik snívajú sen o vytváraní nových administratívno-rozpočtovo-správnych celkoch pri zachovaní identity súčasných miest a obcí

„Municipalizácia neznamená, že obec príde o identitu, erb, tabuľu, históriu, tradície. Neznamená ani to, že sa v obci, ktorá združí výkon samosprávy s inou väčšou obcou ...

"Obec by neprišla ani o svoj hlas pri rozhodovaní, keďže v zlúčenom zastupiteľstve by mala mať svojich zástupcov."

počet obcí by mal zostať, znížiť by chceli počet starostov a zastupiteľstiev

06.02.2019 | vovo

globálna centralizácia má podobu moci ústredných orgánov

07.02.2019 | Pavol Čižmárik

Preco si truhlik mysli, ze v mestach je to inak?

06.02.2019 | vovo

novinky do každej dedinky
a) reforma formou zákona nie je donútenie
b) okrem súčasných daní do ŠR, daní a poplatkov do rozpočtu obce, ešte ďalšia daň do rozpočtu obce
c) len čo budú úrady vzdialenejšie od ľudí, budú úradníci na ich stoličkách zaručene fungovať hospodárnejšie

06.02.2019 | Roman Kanala

Poliaci majú pojem "gminia", čo je administratívna jednotka pre správu viacerých obcí. Francúzi majú "Communauté de communes". Samostatné obce s vlastným starostom a obecným zhromaždením si združili administratívu do jednej jednotky a tá spravuje odpadky, dane, cesty a podobne. Okrem toho majú aj zlučovanie obcí, keď na ceduli na ceste je nápis "X, commune de Y". Potom X je stále samostatná obec s vlastným menom a katastrom a chotárom, ale ako súčasť obce Y je spravovaná obcou Y.

V Ženeve sú ulice, kde je jeden vchod do budovy v Ženeve a druhý už v Carouge. Tam sú nižšie dane. Na ulici je tabuľa Carouge a kto býva v susednom vchode, je už občanom Carouge. Po ulici chodí električka, sú tam obchody, kancelárie byty. Kedysi Carouge bola katolícka a patrila sardínskemu kráľovi, a v Ženeve bol Calvin, ktorý zakázal radosti, ako pečienku, víno, med. Ženevania sa chodili opiť do Carouge, kde bolo všetko. Neverím, že by sa Ženeva a Carouge jedného dňa spojili, lebo sú to dve veľmi odlišné mestá.

Zato Ženeva pohltila viacero obcí, ktoré kedysi boli mimo mestských hradieb, no postupom času splynuli s mestom. Eaux-Vives (Živá voda) je dnes mestskou švrťou a jej dávnu nezávislosť pripomína len Mairie (starostovňa). Podobne aj Plainpalais. Ak by Petit-Saconnex ostal nezávislou obcou, nikdy by tam nestavali veľké obytné domy, lebo obyvatelia by projekt vedeli zastaviť referendom. Takto boli vlani prehlasovaní väčšinou Ženevanov v mestskom referende: https://blog.etrend... (na konci článku).

06.02.2019 | vovo

z článku možno zistiť, že Sloboda i Špánik majú idealistické predstavy
Špánikov odhad 1/3-vej úspory nemá reálny základ, ak sa má naplniť Slobodova idea spájania menších obcí s väčšími
ak by sa malo dať merať samostatné "zlacnenie", museli by zostať oddelené rozpočty, financovanie, účtovníctvo a výkazníctvo
ak sa tvrdí, že spájanie viacerých obcí by im v prvom rade mohlo priniesť efektívnejšiu správu, tak by bolo treba najprv dať na stôl čo sa považuje za efektívnejšiu správu, akými kritériami by sa chcelo hodnotiť efektívnosť, prečo nimi a nie aj inými

Slobodove argumenty o zachovaní zastúpenia pri rozhodovaní neberú ohľad na pomer hlasov, ktorý bude zodpovedať pomeru občanov s TP v pôvodnej malej obci, ktorá sa stane súčasťou novej zväčšenej obce,
ak sa dodrží odporúčanie na veľkosť volebného obvodu, môže sa stať, že pôvodná obec nebude mať ani jedného
Slobodove slová "by mala mať" sú dostatočným varovaním, že mať nemusí

06.02.2019 | Truhlik999

Náročnosť administratívy sa da ľahko vyriešiť jej zrušením.

Ak sa zníži moc jednotlivých obci, teda starostov, potom nie je potrebné mat adminov = tetky od starostlivých kamaratov.

Pozrite Estónsko, ako to robit

06.02.2019 | citatelTrendu

Porovnajme si Čínu so Slovenskom a bude nám jasné že Slovensko POTREBUJE reformu samospráv. Čína má takmer 1,4 mld. obyvateľov a skladá sa:
22 provincií (čínsky: český přepis šeng, pchin-jin shěng, znaky 省)
5 autonomních oblastí (c’-č’-čchü, zìzhìqū, 自治区)
4 přímo spravovaná města (č’-sia-š’, zhíxiáshì, 直辖市)
2 zvláštní správní oblasti (tche-pie-sing-čeng-čchü, tèbiéxíngzhèngqū, 特别行政区)
https://cs.wikipedi...

Kanada má 37 mil. obyvateľov, je rozdelená na 10 provincií a 3 teritóriá
Kanada je federálny štát. Skladá sa z 10 provincií a 3 teritórií. Provincie majú vysoký stupeň autonómie, teritóriá o niečo menší.
https://sk.wikipedi...

O čom tu je reč? Že slovenskí politici podľahli lobingu ZMOSu a rozdrbali krajinu na malé nezmyselné celky (VÚCky), mestá sú tak malé že sa väčšina príjmu obce prežere na platoch úradníkov a réžii.

Slovensko potrebuje reformu samospráv, VÚC zrušiť bez náhrady a zredukovať obce, máme 21. storočie, dobu elektronizácie a úradov viac ako za socializmu.

07.02.2019 | Vauban

len taka mensia korekcia, slovenski politici nepodlahli ZMOSu, oni su ZMOS...tie tisícky starostov/primatorov a poslancov su casto z tych istých stran, ktore su v parlamente...nie je nahoda, ze IFP na MF SR spravilo tuto analyzu v roku 2017 (realne tu analyzu spravil jeden ekonom z ekonomickej univerzity v BA, IFP to len kvazi zastresilo aby sa lahsie ziskali data a samotne financie aj vnutro sa k tejto analyze nevyjadruju), ked vladlo 83 kolesikov tak to vôbec nikoho netrapilo, lebo kolesikovia sedeli v X tisícovom pocte v obciach

ved tam su prevazne stale ti isti ludia este z cias meciara...analyza je na stole, vyzera solidne ale aplikuje ju len ta strana pri moci, ktora nebude pod tlakom samosprávnych struktur

tento bordel sa da zmenit obycajnym zakonom v narodnej rade, tiez maximalne suhlasim so zrusenim podielových dani (logicky so znizenim sadzby dane z prijmu) a nech si obce vyrubia vyssie dane z nehnutelnosti...tiez by neublizilo zaviest rovnost v platbe tejto dane, ktora bola na stole a vsetci z toho dostavali infarkt, ze preco ma majitel domu platit dan aj za podlazia? Ved to by mali platit len bytovky predsa. Logika jak vysita. Argument ZMOSu? Vraj je to neunosne pre ich volicov na dedinach (rozumej = obce su neschopne si aj zmenit sadzbu dane z nehnutelnosti).

Vôbec cely ZMOS by som osobne vôbec ani nepozyval k tejto problematike, za 20 rokov nepolozili na stol nijaky logicky ekonomicky argument a len zavadzaju s postojom "vanu si predsa nevypustim".

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.