Hodina klímy či financií? Prečo sú nové predmety v školách zlý nápad

Ten si okrem iného vyslúžil kritiku opozície po tom, čo otvorene podporoval študentov a žiakov, aby vynechali školu a zúčastnili sa na demonštráciách za záchranu svetovej klímy Fridays For Future.

Od nového školského roka v septembri 2020 budú musieť všetky štátne školy vyčleniť 33 hodín ročne, čo je priemerne asi hodina týždenne, otázkam klímy. Podľa talianskeho ministra a bývalého profesora ekonómie na Pretórijskej univezrite v Juhoafrickej republike sa aj mnohé klasické predmety, ako je geografia, matematika a fyzika, budú po novom vyučovať z perspektívy udržateľného rozvoja.

Ako znenávidieť Gretu

Má sa Taliansko stať príkladom a mali by podobné povinné hodiny, ktoré by reflektovali aktuálne dianie vo svete, vznikať v školách po celej Európe? „Hodnotím pozitívne, že je dnes taký záujem o životné prostredie. Ale posledné, čo by som chcel, je, aby v školách vznikol ďalší povinný predmet,“ hovorí pedagóg a gestor koalície PS/Spolu pre oblasť vzdelávania Juraj Hipš.

Podľa neho by sa zavedenie nového povinného predmetu v rámci slovenského školstva skončilo približne takto: vznikol by štátny vzdelávací program, ten by určil, koľko definícií o klimatickej zmene musí žiak ovládať. Nová učebnica by obsahovala poučky o pacifickej dekadickej oscilácii a systéme termo-halinnej cirkulácie. V rámčeku by bol stručný životopis Grety Thunbergovej. Keďže je to v rámčeku, deti by sa to učili naspamäť, lebo to bude určite na písomke. G. Thunbergovú by začali pomaličky nenávidieť.

„Povinná environmentálna výchova pomôže planéte asi tak ako povinné čítanie vyvoláva lásku k Martinovi Kukučínovi... Mám obavu, že aj