Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Riaditeľka JÚĽŠ: Angličtine sme dali veľkú prestíž, nečudujme sa hybridom

Slovenčina nepatrí v školách k najobľúbenejším predmetom. Jazyk však ponúka čiastkový obraz o tom, akým smerom sa vyvíjala a vyvíja spoločnosť. Gabriela Múcsková, riaditeľka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV (JÚĽŠ), v rozhovore vysvetľuje, ako v slovenčine vznikajú nové slová, čo je jazyková diskriminácia aj ako vníma silný prienik angličtiny do bežnej komunikácie

08.02.2020, 19:14 | Adrián Berecz | © 2020 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 6

V práci pravidelne počúvam frázy ako „dobrý point“, „budem v office“ či „malý budget“. Niektorí skloňujú anglické slovesá podľa slovenských pravidiel. Sú tieto hybridné tvary v poriadku?

Je to niečo, čo sa v jazyku deje prirodzene. Úlohou lingvistiky je tieto javy sledovať a študovať. Hodnotím to teda ako jazykovú tendenciu, pričom netvrdím, že je to pozitívne alebo negatívne. Skupiny mladých ľudí tak dnes bežne komunikujú a funguje to. Vyvíja sa nielen jazyk, ale ako jednotlivec sa jazykovo vyvíja aj človek. Keď mladí odídu zo školy, zmenia prostredie, dostanú sa do iných skupín alebo si založia rodiny, v novom prostredí sa zmení aj ich jazyk. Myslím si preto, že počet hybridných tvarov, ktoré si so sebou vezmú ďalej do života, bude minimálny.

Je to v biznise či IT sfére inak?

V profesionálnej a korporátnej sfére, napríklad v IT či médiách, je to zasa prirodzený dôsledok toho, že sme angličtine nielen my Slováci, ale aj svet pripísali veľkú prestíž alebo dôležitosť. Znalosť angličtiny sa vyžaduje v mnohých profesiách a tlak vzdelávať sa v tomto jazyku od skorého veku je obrovský. Nemôžeme sa preto čudovať, že anglicizmy prenikli a stále prenikajú do slovenčiny. Nie je možné ich zakazovať.

Neprehliadnite

O vašom ústave sa často hovorí ako o ochrancovi čistoty jazyka.

Čistota jazyka je svojím spôsobom mýtus. Neexistuje čistý a špinavý jazyk. Jazyk, ktorý vznikal a vyvíjal sa v strednej Európe, nemôže fungovať len s pôvodnými domácimi prostriedkami, jeho slovná zásoba sa vždy obohacovala istým množstvom prevzatých slov. Existujú len jazyky, ktoré majú väčšiu odolnosť proti prenikaniu cudzích slov. Slovenčina je preberaniu otvorená, aj v rámci historického vývinu prevzala množstvo slov z iných európskych jazykov, napríklad z latinčiny, nemčiny a podobne. Je to prirodzený jav.

Aké zaujímavé slovo ste naposledy riešili?

Z novších slov, na ktoré sa ľudia pýtali v jazykovej poradni, to bolo slovo dopekáreň. Dnes neexistujú len pekárne, ale v supermarketoch sú miesta, kde sa mrazené potraviny dopečú. Tak si výrobca alebo reťazec vytvoril názov dopekáreň. To slovo je výstižné a funkčné, vyjadruje presne ten význam. Už sa to rozšírilo a všetky zariadenia, kde potraviny dopečú, volajú dopekárne.

Dá sa spriemerovať, koľko slov približne vznikne či zanikne v slovenčine za jeden rok?

To sa nedá povedať, tak ako sa nedá povedať, koľko slov má nejaký jazyk. Je to mylná predstava ľudí. Hoci môžete spočítať všetky nové slová uvedené v slovníkoch, neznamená to, že ide o všetky slová alebo že slová, ktoré v nich nie sú, neexistujú.

Skúste opísať, ako v slovenčine vznikne nové slovo.

Najprv sa

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 6

Rubrika Použi rozum

Tagy Použi rozum