Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ekonomika: Barometer

Kubina

Peter Kubina
advokat/partner | Dentons

Otázka Odpoveď Komentár

Ako sa podľa vás dotkne vášho podnikania daň z poistenia?

29.01.2018

negatívne

Myslíte si, že by Hornonitrianske bane Prievidza mali s ťažbou uhlia skončiť čo najskôr?

22.01.2018

rozhodne áno Určite áno. Takéto opatrenie by pomohlo životnému prostrediu aj tým, že by sa v tomto regióne výrazne znížila aj spotreba alobalu.
Určite áno. Takéto opatrenie by pomohlo životnému prostrediu aj tým, že by sa v tomto regióne výrazne znížila aj spotreba alobalu.

V akom stave sú podľa vás súdy rok po odchode Štefana Harabina z najvyšších funkcií?

10.08.2015

sú na tom stále rovnako

Čím by vláda najviac podporila podnikateľské prostredie?

08.09.2014

iné... Svojou demisiou.
Svojou demisiou.

Prinášajú odbory firmám a inštitúciám niečo pozitívne?

02.09.2014

skôr nie Moje skúsenosti z praxe nasvedčujú skôr o ich zbytočnosti. U férového a poctivého zamestnávateľa ich servis a ochranu zamestnanec nepotrebuje, a proti neférovému a nepoctivému ho neochránia lepšie, než sa dokáže zamestnanec ochrániť sám s pomocou kompetentného a konštruktívneho právneho poradcu. Odbory vznikli v období raného a bezbrehého kapitalizmu, kedy neexistovala žiadna pracovnoprávna ochrana zamestnancov. Odvtedy sa pracovnoprávna ochrana vyvinula výrazne v prospech zamestnancov. Naproti tomu odbory akoby boli myšlienkovo niekde na prelome 19 a 20. storočia, prípadne u nás v 50-tych rokoch 20. storočia.
Moje skúsenosti z praxe nasvedčujú skôr o ich zbytočnosti. U férového a poctivého zamestnávateľa ich servis a ochranu zamestnanec nepotrebuje, a proti neférovému a nepoctivému ho neochránia lepšie, než sa dokáže zamestnanec ochrániť sám s pomocou kompetentného a konštruktívneho právneho poradcu. Odbory vznikli v období raného a bezbrehého kapitalizmu, kedy neexistovala žiadna pracovnoprávna ochrana zamestnancov. Odvtedy sa pracovnoprávna ochrana vyvinula výrazne v prospech zamestnancov. Naproti tomu odbory akoby boli myšlienkovo niekde na prelome 19 a 20. storočia, prípadne u nás v 50-tych rokoch 20. storočia.

Má podľa vás význam riešiť vnútrofiremné podvody vlastných zamestnancov súdnou cestou?

26.05.2014

rozhodne áno

Pôjdete voliť poslancov do Európskeho parlamentu? (Zdôvodnite svoje rozhodnutie.)

19.05.2014

rozhodne áno

Podľa čoho ste si vyberali miesto, kde bude vyrábať alebo ponúkať služby vaša firma?

05.05.2014

blízkosť k hlavnému mestu (ako miestu rozhodovania)

Ako predovšetkým vnímate členstvo Slovenska v EÚ po desiatich rokoch od vstupu?

28.04.2014

ako záruku príslušnosti k Západu

Na základe čoho inovujete váš biznis?

21.04.2014

požiadaviek od odberateľov

Obávate sa pripravovaného jednostranného otvorenia európskeho trhu ukrajinským produktom?

31.03.2014

skôr nie

Premieta sa podľa vás štátom proklamovaná podpora rodiny aj do reálnej sociálnej politiky?

17.03.2014

rozhodne nie

Predstavuje splnenie požiadaviek vyplývajúcich z aktuálneho zákona o ochrane osobných údajov pre vašu firmu enormné zvýšenie finančnej a administratívnej záťaže?

03.02.2014

skôr nie

Oslabí prezidentská kandidatúra Roberta Fica vládnu stranu Smer?

03.01.2014

neviem / nevyjadrujem sa / iné Bude to zrejme závisieť od jej výsledku.
Bude to zrejme závisieť od jej výsledku.

Považujete maloobchod na Slovensku za zaujímavý investičný cieľ?

02.12.2013

neviem / nevyjadrujem sa / iné

Myslíte si, že daňové licencie sú vhodným spôsobom, ako vyčistiť trh od špekulatívnych firiem?

11.11.2013

skôr nie Je to skôr ďalšia z radu administratívnych záťaží, ktorej celkový efekt je prinajmenšom otázny. Najefektívnejšou, najjednoduchšou a najlacnejšou cestou k zvýšeniu daňových príjmov a efektivity ich výberu je zníženie daňového zaťaženia. Väčšina prípadov "optimalizácie" na hrane zákona a za ňou by neexistovala, ak by sa to v porovnaní s platením daní neoplatilo.
Je to skôr ďalšia z radu administratívnych záťaží, ktorej celkový efekt je prinajmenšom otázny. Najefektívnejšou, najjednoduchšou a najlacnejšou cestou k zvýšeniu daňových príjmov a efektivity ich výberu je zníženie daňového zaťaženia. Väčšina prípadov "optimalizácie" na hrane zákona a za ňou by neexistovala, ak by sa to v porovnaní s platením daní neoplatilo.

Slovensko sa prepadá v rebríčkoch podnikateľského prostredia. Cítite to aj Vy vo Vašom podnikaní?

04.11.2013

skôr áno Aj keď v sektore právnych služieb sa to zatiaľ prejavuje skôr typom práce (reorganizácie, likvidácie podnikov, hromadné prepúšťania, vysporiadavanie sa s často nezmyselnou reguláciou a s tým súvisiace spory) než jej absolútnym nedostatkom, je to varovný signál...
Aj keď v sektore právnych služieb sa to zatiaľ prejavuje skôr typom práce (reorganizácie, likvidácie podnikov, hromadné prepúšťania, vysporiadavanie sa s často nezmyselnou reguláciou a s tým súvisiace spory) než jej absolútnym nedostatkom, je to varovný signál...

Mal by podľa Vás štát presúvať na ľudí viac zodpovednosti za ich život v dôchodkovom veku?

28.10.2013

rozhodne áno Avšak zároveň by štát mal ľuďom na tento účel ponechať časť peňazí, ktoré im dnes berie formou stále rastúcich odvodov pod zámienkou "garantovania" sociálneho zabezpečenia v starobe. Štát by sa mal so svojou starostlivosťou sústrediť na tých, ktorí sa z objektívnych dôvodov (napr. ťažké zdravotné postihnutie) o svoje zabezpečenie nemôžu postarať sami, a im dať viac než majú dnes. V prípade ostatnej väčšiny obyvateľstva by štát mal pre ľudí vytvárať podmienky, aby si dôchodkové zabezpečenie riešili sami, a aby boli k tomu motivovaní. Generácia ľudí, ktorá zažila transformáciu z komunistickej na trhovú ekonomiku, má (čiastočne aj právom) pocit, že sa jej ušlo iba to najhoršie z oboch systémov a od štátu očakáva, že sa postará a "garantuje" a nie že vytvorí príležitosť. Preto sa politické body oveľa ľahšie získavajú tak, že štát sľúbi človeku jednu rybu na tanieri namiesto toho, aby mu dal udicu, nech si nachytá rýb koľko potrebuje.
Avšak zároveň by štát mal ľuďom na tento účel ponechať časť peňazí, ktoré im dnes berie formou stále rastúcich odvodov pod zámienkou "garantovania" sociálneho zabezpečenia v starobe. Štát by sa mal so svojou starostlivosťou sústrediť na tých, ktorí sa z objektívnych dôvodov (napr. ťažké zdravotné postihnutie) o svoje zabezpečenie nemôžu postarať sami, a im dať viac než majú dnes. V prípade ostatnej väčšiny obyvateľstva by štát mal pre ľudí vytvárať podmienky, aby si dôchodkové zabezpečenie riešili sami, a aby boli k tomu motivovaní. Generácia ľudí, ktorá zažila transformáciu z komunistickej na trhovú ekonomiku, má (čiastočne aj právom) pocit, že sa jej ušlo iba to najhoršie z oboch systémov a od štátu očakáva, že sa postará a "garantuje" a nie že vytvorí príležitosť. Preto sa politické body oveľa ľahšie získavajú tak, že štát sľúbi človeku jednu rybu na tanieri namiesto toho, aby mu dal udicu, nech si nachytá rýb koľko potrebuje.

Mali by byť postihovaní členovia vlády za rozhodnutia, ktoré spôsobia štátu finančnú ujmu?

21.10.2013

rozhodne áno A rovnako aj všetci ostatní verejní funkcionári. V súčasnosti aj v našej krajine každý, komu je zverená starostlivosť o cudzí majetok, zodpovedá za škody na tomto majetku spôsobené jeho neodbornými rozhodnutiami - okrem verejných funkcionárov. Ak môže za škody spôsobené svojimi neodbornými rozhodnutiami zodpovedať manažment spoločnosti voči poškodenej spoločnosti a jej akcionárom a veriteľom, neexistuje žiaden zmysluplný dôvod na to, aby podobne nezodpovedal verejný funkcionár za škody spôsobené jeho rozhodnutiami štátu a jeho občanom, ktorí ho cez svoje nie malé dane a odvody financujú. Samozrejme, mal by mať aj obdobné možnosti ako sa od zodpovednosti oslobodiť preukázaním, že pri rozhodovaní postupoval s odbornou starostlivosťou a vo verejnom záujme (napríklad že svojím rozhodnutím odvrátil ešte väčšiu škodu, ktorá by inak vznikla). Zavedenie takejto zodpovednosti verejných funkcionárov je však iba časť riešenia problému. Tou druhou, a náročnejšou, je účinný mechanizmus uplatňovania tejto zodpovednosti. Žiaľ, v súčasnej situácii si neviem dosť dobre predstaviť, že by takúto zodpovednosť napríklad voči členovi vlády bol pripravený nestranne uplatňovať iný verejný funkcionár, ktorý je nominantom tej istej vlády. Princíp "ruka ruku myje" je u nás bohužiaľ vžitý oveľa viac než "padni komu padni". To je pre efektívne vyvodzovanie akejkoľvek zodpovednosti voči verejným funkcionárom zničujúce.
A rovnako aj všetci ostatní verejní funkcionári. V súčasnosti aj v našej krajine každý, komu je zverená starostlivosť o cudzí majetok, zodpovedá za škody na tomto majetku spôsobené jeho neodbornými rozhodnutiami - okrem verejných funkcionárov. Ak môže za škody spôsobené svojimi neodbornými rozhodnutiami zodpovedať manažment spoločnosti voči poškodenej spoločnosti a jej akcionárom a veriteľom, neexistuje žiaden zmysluplný dôvod na to, aby podobne nezodpovedal verejný funkcionár za škody spôsobené jeho rozhodnutiami štátu a jeho občanom, ktorí ho cez svoje nie malé dane a odvody financujú. Samozrejme, mal by mať aj obdobné možnosti ako sa od zodpovednosti oslobodiť preukázaním, že pri rozhodovaní postupoval s odbornou starostlivosťou a vo verejnom záujme (napríklad že svojím rozhodnutím odvrátil ešte väčšiu škodu, ktorá by inak vznikla). Zavedenie takejto zodpovednosti verejných funkcionárov je však iba časť riešenia problému. Tou druhou, a náročnejšou, je účinný mechanizmus uplatňovania tejto zodpovednosti. Žiaľ, v súčasnej situácii si neviem dosť dobre predstaviť, že by takúto zodpovednosť napríklad voči členovi vlády bol pripravený nestranne uplatňovať iný verejný funkcionár, ktorý je nominantom tej istej vlády. Princíp "ruka ruku myje" je u nás bohužiaľ vžitý oveľa viac než "padni komu padni". To je pre efektívne vyvodzovanie akejkoľvek zodpovednosti voči verejným funkcionárom zničujúce.